1

Vypredaný Nohavica nesklamal

Keď píšem túto recenziu, som len hodinu po koncerte českého pána spievajúceho básnika Jaromíra Nohavicu. Kto aspoň raz v živote zažil Jarkovo hudobné vystúpenie, vie, že koncertová atmosféra divákov sprevádza ešte aj dlho po koncerte, ja vám chcem ale opísať bezprostredné dojmy.
Osobne som mala už po druhýkrát v mojom zatiaľ nijak dlhom živote také šťastie, že sa mi ušiel lístok, tentokrát hneď do siedmeho radu v kine Scala v Prešove. V prvom rade chválim výber sály. Dnešný koncert bol od toho posledného prešovského spred troch rokov viac komornejší alebo sa tak aspoň mohlo zdať. Tri roky dozadu sme síce všetci držali otvorené ústa v PKO, no keby sme vedeli čo ešte len príde, až potom by nám padli sánky. Bravúrne hry svetiel a dymu, ktoré Jarka pri niektorých piesňach menili priam na magického len podčiarkovali celý zážitok.

Jarek nehral, ako býva možno zvykom, sám na gitare a heligónke, doprovod mu pri niektorých piesňach robil aj poľský akordeonista Robert Kuśmierski. Nohavica vedel znova pospájať piesne smutné s pesničkami veselšími aj najveselšími, rozosmiať všetkých svojimi komentármi k fotoaparátom a inému a samozrejme príjemne prekvapiť niečím úplne novým. Prekvapením boli iste pre mnohých takzvané virtuálky.

Jaromir Nohavica – Kometa (live from DVD document „The year of devil“)

Virtuálky či akési krátke vtipné fejtóny odzneli tento večer viaceré. Myslím si, že každému zarezonovala najmä  Do prdele práce a rozhovor (s erotickým podtónom, ako sa vyjadril autor) Poliaka s Češkou, ktorý mal byť voľným pokračovaním k rozhovoru Čecha s Poľkou. Krátke ale zábavné, to je hlavná podstata (a aby ste boli aspoň trochu v obraze, rozhovor Poľky s Čechom bol o tom ako Čech presviedča Poľku aby ho pustila do izby, no Poľka odmieta, Češka však vpúšťa Poliaka už po jeho prvej vete so slovami ,,no tak pojď“). Okrem vtipných textov sme mohli tiež uroniť nejakú tú slzu pri skladbách Plebs Blues, Košilka, Zatim co se koupeš, Přítel a oficiálne poslednej alebo inak povedané poslednej, pri ktorej sa sedelo – Kometa. Posledná, pri ktorej sa sedelo preto, lebo po nej prišiel „standingovation“, za ktorý sme si vyslúžili prídavok v podobe piesne Až to se mnu sekne. Pri tej sa však stálo naďalej aj s rukami vysoko nad hlavou.

No čo dodať, dve úžasné hodiny, ktoré si užil nielen sluch, ale všetky zmysly. Nečudujme sa teda, že Jarkove koncerty sú vypredané už cez prvý týždeň a potom sedíme v plných sálach a ani nedýchame keď spieva tú, ktorú sme si želali. A on vždy vie, čo zaspievať.

Veronika Miženková

One Comment

  1. Musim to iba potvrdit. Vcera som bola na koncerte p. Nohavicu v Ružomberku a bo ato nieco uzasne. Tazko hladat slova na ten nadherny zazitok………….

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *