0

V Chiki Liki Tu-A nám ide o srandu

Prešovská skupina Chiki Liki Tu-A je na hudobnej scéne 15 rokov. Tento víkend ju čaká spoločný koncert s kapelami Bez ladu a skladu a Laura a její tigři, ktoré sú o jednu dekádu staršie. V piatok 3.12. sa predstavia fanúšikom v Košiciach v Tabačke a 4.12. prešovskému publiku vo Véčku. Na otázky odpovedá basgitarista Chiki Liki Martin Višňovský.

  • Aké to je ohliadnuť sa o pätnásť rokov späť?

Do momentu, kým som si pamätal dátumy, to bolo dobré. A potom sa udialo veľmi veľa vecí. Hlavné je, že sa nám splnil sen a Chiki Liki Tu-A fungujú ako profesionálna kapela. Berieme to ako náš najväčší úspech spolu s tým, že fungujeme pätnásť rokov. Každá kapela je o kompromisoch. V kapelách je to o tom, že sa jedna osobnosť presadí viac a ostatní to nie sú schopní akceptovať. V našej kapele sú len osobnosti a je to večná vojna. Tým je to pre nás vzácne ako aj fakt, že sa vieme navzájom rešpektovať.

  • A o čom je kapela Chiki Liki Tu-A odhliadnuc od kompromisov?

O srande, ako tomu bolo aj na začiatku. Máme veľkú výhodu v tom, že nič neprežívame tak, ako niektoré iné kapely. Plány, ktoré máme, či už koncertné alebo iné, sú skôr moje plány. Neberieme to úplne vážne a tým pádom sa nám darí viac. Iné kapely majú na svojej ceste rôzne nástrahy, ale nás to nezaujíma. Máme z toho srandu a tá nás spája od začiatku. Spoločný zmysel pre humor je naša najväčšia výhra. Nemusíme si dávať pozor na to, akú pesničku zložíme. Je nám viac-menej absolútne jedno, či o tom niekto píše kladne alebo záporne. Nemáme z toho stresy. Hudbu robíme tak, aby sme s ňou boli spokojní my sami. A že to ľudia zobrali aj napriek tejto variante, je dobré. Vytvorili sme si tým vlastné publikum.

  • Keď si vezmem do úvahy fakt, že vás rádiá nehrajú a ty si riaditeľom regionálneho rádia Prešov a pozriem sa na snaženie mladých kapiel, každý chce byť v rádiách. Mám pocit, že u vás to bolo v začiatkoch o niečom inom.

Pre nás bolo dôležité, aby sme hrali aj v iných regiónoch. Zmyslom celého nášho snaženia bolo nadviazanie kontaktov s inými kapelami a vzájomná spolupráca na tom, aby meno kapely viselo na plagátoch v iných regiónoch a aby získavalo meno. To sme chceli dosiahnuť a to isté robíme aj dnes. Do toho prišli koncerty v iných krajinách a uplatňovali sme ten istý princíp. O to sme bojovali. A čo hrá rádio, je do istej miery subjektívny výber človeka, ktorý o tom rozhoduje. Nemyslím si, že je to nejakým spôsobom ovplyvniteľné. Pri populárnej hudbe je to ináč, pretože tam to ovplyvniteľné je. Pre nás to ale nie je zaujímavé. V našich začiatkoch sme šírili našu hudbu prostredníctvom koncertov. Z pozície riaditeľa sa snažím, aby sme mladým kapelám dávali priestor, aj keď je logické, že nie všetky sa dajú zaradiť do playlistu. Priestor je vždy minimálne na rozhovory a prezentáciu. Máme špecializované relácie, v ktorých ich radi privítame.

  • Ako si spomínaš na vznik prvého albumu?

To ani nebol vznik albumu. Pre nás to bol vznik kapely a pesničiek. Bol to vznik toho, pod čím sme si predstavovali kapelu. Túto platňu sme nijako zvlášť netvorili. Tie prvé nahrávky sú čisto zo skúšobne. Skôr sme rozmýšľali len nad tým, ktorú variantu danej pesničky použijeme na kazete. Najviac sme sa báli toho, že nebudeme mať výhodu pohnojiť tú pesničku, keďže ju ľudia budú mať napočúvanú (smiech). Najväčšie stresy sme mali z toho, že si už nikdy nebudeme môcť dovoliť srandovať. Napokon sme zistili, že srandovať môžeme práve vtedy, keď je to nahraté a ľudia sa smejú s nami.

http://www.youtube.com/watch?v=O6IwHLGxE_I
  • Veď práve, že na svojich koncertoch parodujete a przníte nielen vaše pesničky, ale aj iných umelcov.

Paródia je podľa mňa ideálny stav. Pesničku môžeš zahrať na sto spôsobov, ale jej potenciál je stále ten istý. Je oveľa sympatickejšie, keď kapela niečo na koncerte zahrá ináč ako na albume alebo do svojho vystúpenia vloží sprievodnú reč, ktorá ľudí zaujme. To neskopíruješ napriek tomu, že ľudia približne vedia, ako tá pesnička ide. Musíš sa napasovať na konkrétny koncert. V opačnom prípade to nie je žiadna sranda, ale skôr smutný príbeh. A že si robíme srandu z iných, to nebol zámer. Skôr nám bolo smiešno z niektorých vecí, čo je nám aj doteraz. Je to logické, pretože žijeme na Východnom Slovensku a veci, ktoré sa k nám dostávajú z hlavného mesta cez médiá, sú niekedy fakt vtipné. Treba to brať s nadhľadom a tak sme to stále robili.

  • Minulý týždeň ste hrali v Bratislave. Aké budú koncerty v Košiciach a Prešove?

Vystúpia s nami hostia, ktorých sme si vysnívali už na začiatku. Po pätnástich rokoch je to pre nás o to vzácnejšie, že sú z nás kamaráti. Hrali sme spolu už niekoľko krát a o to väčšia sranda nás čaká. Pripomeniem, že ide o kapely Bez ladu a skladu a Laura a její tigři. Košice hráme punkovým systémom v trojici, plus s Macom a Susedkom, ktorého si požičiavame, keď hráme slávnostné koncerty. Tento koncert bude pripomínať vystúpenie z roku 2000, čo bude veľká sranda. V Prešove pribudne do dychovej sekcie ešte jeden trombón a trúbka. Hrali sme takto viackrát. V Bratislave, na Pohode, ale ešte nikdy v Prešove.

Text: Edo Kopček
Foto: archív kapely

itsmartinsedlak

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *