Piatok 17.7.2009 bol náročný určite pre každého a nikto by nečakal nič čo by túto skvelú atmosféru pokazilo. V sobotu 18.7.2009 doobeda sa zdalo všetko fajn. Musím sa priznať v O2 Aréne, ktorá sa nakoniec stala osudnou, sme strávili mnoho času. Aréna bola koncipovaná tak, aby poskytla čo najväčší úkryt pred slnkom. Bolo cítiť, prúdenie vzduchu, ktorý raz za čas zafúkal. Veľa ľudí tam iba tak ležalo, keď tam práve neprebiehal koncert, prípadne vystúpenie.

Okolo 10:00 hod. sme spoločne pozerali na vystúpenie tanečníkov breakdance, ktorý moderoval Laci Strike z tanečnej školy Streed Dance Academy. Hodinu po vystúpení tanečníkov sa predstavila slovenská kapela Para, ktorá naplnila arénu na maximálnu kapacitu. Počasie bolo stále príjemné, miestami sa na pár minút slnko zatiahlo, no opätovne vychádzalo. Po koncerte tam ostalo malo ľudí, prevažná časť sa rozhodla odísť k iných pódiám. Jedným z nich mohol byť Bažant Stage, kde už začala hrať kapela Živé Kvety (SK). Na Rádio Devín/Rádio FM, prebiehal koncert slovenskej kapely Hrza. Za pár minút sa strhla prehánka, ktorú sprevádzal slabý dážď. Bol som práve s Robertou na kapelu Diego (SK), ktorý hrali svoj koncert na Tesco Strage. Koncert bol ukončený skôr, pre nepriaznivé počasie, ktoré sa pomaly schyľovalo. Organizátor na Tesco Stage, ako keby tušil čo príde oznámil, že sa prerušuje program a máme sa schovať a prečkať počasie. Pár sekúnd po jeho slovách, prišiel spolu z dažďom silný nárazový vietor, ktorý začal odfukovať ľahšie veci. Náhle sa ozval silný buchot a silný vietor odtrhol plachtu z Garnier Arény.

Keďže organizátor vravel, že sa máme schovať, mňa ako akreditovaného novinára napadlo press centrum, kde sa môžem schovať (spoločne aj s Robertou). Ak by nebolo press centra, volil by som Nay Tanečný Dom. Press centrom bolo plné novinárov a organizátorov, ktorý riadili Pohodu práve odtiaľ. Vyzváňali telefóny, z vysielačiek sa stále ozývali rôzne povely. Bolo vidieť na tvárach organizátorov slzy a to neveštilo nič dobre. Obával som sa najhoršieho no nikdy by ma nenapadlo, že padne niek torý zo stanom. Náhle pribehla jedna novinárka a začala plakať, že sa zrútila O2 Aréna.

Pamätám si tie vystrašené pohľady a hn eď som si spomenul na tie oceľové stožiare, ktorých tam bolo šesť, aby udržali váhu plášťa. No nepripúšťal som fakt, že spadli tiež. (pozn.aut. pre upresnenie stožiare podobné verejnému osvetleniu pri cestách). V O2 Aréna práve prebiehal koncert repovej skupiny AMO (SK). Pár minút sa prihovoril k novinárom v press centre PR manager festivalu Pohoda pán Mário Gešvantner slovami:

“ Festival je oficiálne ukončený a pomaly treba opúšťať areál“.

V diaľke už bolo počuť zvuk sirén. Hneď ako sa to všetko zomlelo, bola preťažená sieť T-mobile a určite aj Orange a O2. Tisícky ľudí začalo telefonovať domov, prípadne známym, ktorý sa nachádzali v už spadnutej O2 Aréne.

Keďže som nevedel, kde je Marek a Daniela s ktorými som tam bol začal som mať strach. Dovolať sa bolo nemožné, rozhodol som sa skontrolovať stan. Nešiel som, k miestu nešťastia, nechcel som prekážať ľuďom, ktorý sa snažili zabezpečiť cestu pre sanitky a hasičov. A hlavne nesťažovať situáciu záchranárom. Ako zázrakom mi zvoní telefón a počujem Marekov hlas, že sú v stane. Kráča sa mi ľahšie no stále som si neuvedomoval závažnosť situácie. Areál sa musel opustiť v priebehu dvoch hodín. Niektorí sa rozhodli všetko nechať tak a ísť preč, druhý sa zbalili rýchlo a stan doslova hodili do igelitového vreca. My sme chvíľu v stane čakali, kým sa aspoň na minútu neumudrý počasie. Dážď neprestával a tam sme sa rozhodli opustiť areál. Zriadené bolo krízové centrum v športovej hale v Trenčíne a posilnená kyvadlová doprava. Na železničnej stanici bolo neskôr ohlásené, že budú dve špeciálne vlaky jeden na západ a druhý na východ.

Mne osobne je ťažko vravieť, kde nastala chyba, čo bolo zle to už nechám na posúdenie odborníkov. Len jednú poznámku, ktorá musím napísať. Nedá mi nenapísať na záver, otázku na zamyslenie, ktorú si kladiem. Ak sa stavia obrovské zastrešenie musí sa zabezpečiť jeho stabilita, aby odolalo to najhoršie počasie. Z odstupom času sa dozvedáme, že organizátori vedeli o sile vetra, ktorý má prísť. Prišiel v „menšej“ sile, ako upozornili meteorológovia no aj tam s tragickými následkami o ktorých sa bude ešte dlho rozprávať. Verím, že sa táto nepríjemná vec vyrieši.

Portál SME priniesol správu o tom, že minister vnútra Róbert Kaliňák potvrdil jednu obeť, 15 ťažko a 17 ľahko zranených. Obeťou je 29-ročný muž z Piešťan. Traja z ťažko zranených sú v hlbokej kóme. Potvrdil to riaditeľ trenčianskej nemocnice Rudolf Lintner. Dvoch z nich previezli do nemocníc v Martine a v Žiline, kde ich budú operovať. Tretí zostal v trenčianskej nemocnici na ARO.

V trenčianskej nemocnici ošetrili ambulantne 37 osôb, 16 ďalších leží na traumatológii. V Trenčíne je z pôvodných 15 ťažko zranených už iba osem, v Považskej Bystrici majú jedného ťažko zraneného a siedmich ľahko zranených.
V Bojniciach je sedem prípadov s ťažkými zraneniami a jeden s ľahkými, v Piešťanoch jeden ľahko a jeden ťažko zranený. V Topoľčanoch ošetrili tri ľahké zranenia, rovnako ako v Myjave. Osem ľahkých zranení ošetrili v Bánovciach nad Bebravou a päť v Partizánskom.

LINKA POMOCI!!!

Príbuzní a blízki návštevníkov festivalu sa môžu informovať o zranených na dvoch linkách pomoci. Čísla: 0961 202 112 a 0905 559 386.

Rodine zosnulého chcem s celého srdca vysloviť úprimnú sústrasť. Rodinám silu a nádej. Zraneným skoré uzdravenie. Dúfam, že obetí nepribudne, tak sa to nemalo skončiť. Prečo???