2

Spásonosné posolstvo Doom Metalu má názov Trinity

Vychádzať v dnešnej dobe z pre Metal najlepších 80. rokov 20. storočia, nie je ničím ojedinelé. Ak je však sledovaným objektom záujmu okrajový a často prehliadaný Epic Doom Metal, je možné bez výčitiek svedomia hovoriť o výnimočnosti. Od čias zakladateľov spomínaného subžánru, švédskych Candlemass, sa na tejto málo početnej scéne objavilo zopár skupín, viac či menej nápaditých a originálnych. No začínam mať pocit, že ich hudba v súčasnosti obsahuje aj elementy, ktoré viac alebo menej hudbu takpovediac oslabujú.

Buď je na vine zvuk, málo melodiky, „vyleštená“ produkcia, texty, zaoberajúce sa abstraktnými témami, príliš „nabrúsené“ (rozumej moderné) riffy, a pod. Výborným východiskom z uvedenej situácie je založenie kapely a tvorba vlastnej hudby, keď skladatelia neuspokojujú dostatočne vkus poslucháča a fanúšika epického Metalu (no, zase až tak veľa ich na Slovensku nežije – pozn. autora). To je aj prípad mladoboleslavského jednočlenného (resp. trojčlenného) projektu Trinity

Trinity

Doom Metal bol odjakživa aj v rámci Metalu veľmi podceňovaný. Málokto jeho šarmu príde na chuť. Je pomalý, rozvláčny, hudobne obmedzený, narába s veľmi nízkym počtom riffov, neustále ich opakuje a pôsobí na človeka depresívnym dojmom. Lenže na druhej strane… máloktorá hudba sa mu vyrovná navodením magickej a až posvätnej atmosféry, prienikom do samotnej podstaty duše človeka, hĺbkou, akou so zverenými témami (smrťou, víziami a náboženstvom) manipuluje, epickosťou a povznášajúcou majestátnosťou. Počas 30 rokov sa žáner rozkošatil do veľkého množstva odnoží. V tomto smere nič nebránilo ani hudobníkom z Trinity zaviesť vlastnú škatuľku „Doom & Rebirth Metal”. Netreba za tým hľadať nič výnimočné… ale o tom bude reč v nasledujúcich riadkoch.

Listen To The Past So Old

Judith

Kapelu založil približne v roku 2007 hudobník, textár, producent, skladateľ a fanúšik metalovej hudby s vyhranenými a podnetnými názormi Bard (vlastným menom Ivo Horáček). Pri jeho zložitej práci mu vypomáha sestra, speváčka a hráčka na akustickú gitaru Judith, rovnako ako rodinná kamarátka s pseudonymom Mary, ktorá má na starosti operný spev, flautu a husľové party. Na prvý pohľad veľmi netradičná zostava, povie si fanúšik, zvyknutý na prevahu mužov. Spomínanú medzeru pláta Ivan programovaním bicích, obsluhou gitary a basgitary, a jeho čistý vokál je taktiež ozdobou doteraz nahraných skladieb. Skupina svoje umenie zatiaľ nevystavuje na obdiv a radšej sa sústreďuje na pilovanie detailov v demonahrávkach. Je otázkou času, kedy sa fanúšikovia najepickejšej metalovej odnože dočkajú vytúženého mini-demo-počinu. Zatiaľ sa môžeme spoločne pokochať rozborom hudby, ktorá si ma získala hneď na prvé vypočutie a po dlhšom čase v nej stále nachádzam nové a nové prekvapenia, ktoré som pri predošlých posluchoch nezaregistroval.

Aj keď sa líder skupiny odvoláva na dvoch najväčších gigantov spomínaného žánru, Candlemass a Solitude Aeturnus, ide len o inšpiráciu, akým smerom sa Trinity uberá. Frontman upozorňuje tiež na vplyv amerických gotických vierozvestcov Saviour Machine, rovnako však môžeme len hovoriť o ovplyvnení v „duchu a atmosfére“ hudby. V tvorbe Trinity som nenašiel z týchto skupín takmer žiadne hudobné postupy, riffy či nebodaj melódie. Všetky skladby dýchajú vlastným životom a ich hudobný výraz je famózny. Kapela na stránke Bandzone.cz zverejnila iba 3 skladby (ostatné nájdete na oficiálnom webe), konkrétne „Ancient Presence“, „Silent Dreams“ a „The Fall“. Prvá menovaná kompozícia má prekvapivo chytľavý refrén, celkovo sa dá povedať, že je najzapamätateľnejším kusom v diskografii kapely. Tento aspekt zapríčinil, že som si „Ancient Presence“ rýchlo zapamätal a nie je dôvod sa tomu čudovať. Dojmy zo samotnej skladby sú nezabudnuteľné – musíte sa však zmieriť s faktom, že obsahom epického Doom Metalu je pátos, pátos a …ešte raz pátos. Vypätý, vysoký, operný alebo, už neviem ako ho nazvať, vokál je na hranici samotnej pompéznosti, takže je logické, že Ivan ho strieda s nižšie položeným recitatívnym hlasom. Na tomto mieste sa prihováram za častejšie používanie nižších, deklamačných polôh, ktoré zvyšujú tajomnosť skladieb. Riffy, opakujúce sa so železnou pravidelnosťou, do seba logicky zapadajú. Ďalšou výhodou je, že človek si ich osvojí až vďaka viacerým vypočutiam. Rytmika je hypnotická, až človeka privádza do stavu „in trance“. Takže ak si to zhrnieme, všetko vyzerá na prvý pohľad jednoducho. Háčik je však v tom, že ono to celé je hrozne veľký problém vymyslieť, zaranžovať, zahrať a nahrať do finálnej podoby.

Listen To The Presence

Bard

V rámci opisu hudby Trinity sa uskromním hlavne na jej súhrnnú charakteristiku, pretože (zatiaľ) nemá veľký zmysel rozoberať skladby detail po detaile. Riffy svojim opakovaním uvádzajú poslucháčov mozog do stavu denného snenia na pomedzí reality a ríše za múrom spánku. Ide o výsadu žánru, navodzujúceho mágiu vzniku života, tajomnosť jeho zmyslu, hĺbavosť jeho prežívania, atmosféru jeho zdanlivého zániku (Doom) a pridanie niečoho nového – následného znovuzrodenia (Rebirth). Zaujímavý jav sa poslucháčovi sa naskytá v prípade skladieb „The Four Horsemen“ a „Kyrie Eleison„, ktoré sa končia tak silnými riffmi, až to človeka musí mraziť. Pri prvom menovanom som spozornel zrejme preto, že ide o podľa mňa krásnu a neúmyselnú poctu klasickým počinom z repertoáru spomínaných Candlemass. O riffe z druhej kompozície bude reč neskôr, treba však poznamenať, že nápaditosť hlavného tvorcu hudby je skutočne uznaniahodná. Spočíva hlavne vo vytvorení atmosféry, to uznávam, ale výsledok by bol len polovičný, ak by sa v nej nenachádzali dlhé, kaskádovité, majestátne a do detailu prepracované riffy. V prípade Trinity sa zadierajú pod kožu veľmi pomaly a hlboko neuveriteľným spôsobom. Skutočne si neviem spomínaný jav vysvetliť. Domnievam sa však, že  túto skutočnosť má na svedomí použitie nádherne plynúcej melodiky. Podobnú melodiku som zatiaľ zrejme ani nepočul, je dosť možné, že sa stávame svedkami zrodu jej „novej sorty“. Vychádza síce zo starej osvedčenej školy, no niečo ju odlišuje od ostatného Metalového sveta a pôsobí na súčasnej scéne ako ozajstný endemit (výnimočný druh). Je dosť možné, že sa mýlim, no momentálne neviem  kapelu po melodickej stránke k ničomu prirovnať.

Posolstvo hudby Trinity, ako vyplýva z predošlého opisu, je na pomery žánru až príliš pozitívne. Veľkú zásluhu na uvedenom fakte má striktne kresťanská lyrika, vyjadrujúca nádej víťazstva. Nezáleží na tom, či ide o triumf dobra nad zlom alebo silnej vôle nad depresívnymi stavmi. Vždy ide o veľmi pozitívne zmýšľanie, čo je zo strany hudobníkov maximálne sympatické. V niektorých textoch abstraktné témy ustupujú v prospech mne tak imponujúcim epickým námetom, ktoré čerpajú zo Starého a Nového zákona, prevažne evanjelií. Treba však poznamenať, že aj keď sú texty Bibliou inšpirované, ich náplňou bývajú prevažne pocity autora. Nič to nemení na fakte, že mnohým veciam z nich by sa mohli priučiť ľudia, pohybujúci sa v cirkevných kruhoch, najmä čo sa týka interpretácie Apokalypsy (skladba The Four Horsemen), pádu Jericha (The Fall), veršov 19 a 20 z tretej kapitoly podľa Jána o príchode svetla na svet (Božieho syna? – pozn. autora) a jeho odmietnutí ľuďmi, uprednostňujúcimi temnotu kvôli vlastným hriechom (Ancient Presence), hľadania a nájdenia útechy vo svätyni Pastiera (Sanctuary) či veršov 34 až 39 z 8. kapitoly Listu Rimanom (Silent Dreams). Tragédiou osudu však je, že pre nich obvykle Metal ako taký predstavuje zdroj negatívnej energie a pohŕdania náboženstvom. Z toho vyplýva, že k takýmto textom sa nemajú šancu ani pri najlepšej vôli dostať. Nuž, ako vidno na príklade Trinity, ale i ďalších kapiel, nie všetko v Metale je „skazené a bezbožné“.

Listen To The Ancient Presence Now!

Mary

Vráťme sa však k tomu najpodstatnejšiemu. V tomto prípade uvediem iba jedinú skladbu, 9-minútový megaskvost „Kyrie Eleison“, podľa mňa jednoznačne najsilnejšiu vec v repertoári Trinity. Obsahuje všetko, čo robí Epic Doom Metal v súčasnosti mojim najobľúbenejším hudobným žánrom. Úvod s dvoma kontrastnými vokálmi, gitarový rozjazd, decentné a melodické sóla, názov skladby vyňatý z pokryteckej oslavnej ódy Židov na Spasiteľa, ktorý bol len o niekoľko dní nato rovnakými osobami ukrižovaný (veľmi ľutujem, že nemám k dispozícii text, pretože by som chcel poznať Ivanov názor na spomínané pokrytectvo), apod., sú len takými menšími perličkami. Najväčšia devíza skladby spočíva v až detailistickom riffovaní, ktoré počas dlhých minút nemá šancu nudiť a epickým charakterom povznáša veľmi, veľmi vysoko. Dýchať zabúdam v grandióznom finále, kedy posledná vokalistova výzva k Bohu a zároveň verš skladby „Rise! Saviour of My Life“ zaniká v echu a na scénu vchádza tak geniálny riff, až sa mi zdá, že počúvam najlepšiu skladbu roka 2010 a nemám záujem o tomto fakte polemizovať ani so zavedenými veličinami hudobnej scény. Je vôbec možné, že si švédski, nemeckí, britskí, americkí a ďalší hudobníci vydávajú priemerné (áno, priemerné a to som ešte použil jemný výraz) albumy bez sebamenších problémov, Metalová scéna pod ich vládou chátra (dnešný „mainstreamový“ Metal je v tragickom stave a nikto túto skutočnosť nevyvráti), pričom fenomenálne talenty z maličkých krajín sa v tejto skorumpovanej situácii nemôžu presadiť?

Áno, možné to je, čoho dôkazom je aj kapela Trinity. Skupina, oslavujúca nie zásluhy ľudí, ale Božie činy. Zoskupenie ľudí, ktorým osud sveta leží na srdci viac než pokrytcom z dobročinných organizácií. Projekt s myšlienkou, šokujúcou pripravených počúvať odkaz pevnej vôle o genialite, životaschopnosti a nevyčerpateľnosti epic-doommetalového rozvážneho a premýšľavého „kráčania oproti temnote a beznádeji našich zajtrajškov“. Aj keď je kapela staršieho dáta vzniku, pre mňa osobne je najväčším prekvapením terajšieho roka. Kto je nezainteresovaný, ťažko sa vžije do mojich pocitov, ktoré som prežíval pri uvedomení si skutočnosti, že v krajine, donedávna predstavujúcej polovicu spoločného štátu, vznikla prvá formácia hrajúca Epic Doom Metal. A navyše, robí to viac než dobre. Uznávam, že v článku som opísal málo záporných bodov ich hudby. Myslím si, že samotní hudobníci si ich však uvedomujú zreteľnejšie než kritik, čiže ja. No snažte sa byť objektívni, ak vám pred očami rastie český zvestovateľ doom-metalového evanjelia, ktorý sa v dnešných časoch nielen textami, ale i hudbou snaží dotknúť samotných nebies.

The most important reference:

http://ibard.wz.cz/trinity.html

Marek Danko

2 Comments

  1. prvý článok v živote, na ktorý som skutočne hrdý.. trvalo to približne rok a pol.. preto ďakujem Martinovi za čas, úsilie a ochotu venovať priestor na vyjadrenie mojich pokrútených myšlienok

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *