“Každú noc nás budia sny, a každý z nich je nové znamenie, nezostáva nám už nič len čakať… na spasenie.”

Prešovský vysokoškolský klub V sa v piatok 29. 5. 2009 zmenil na punkové “doupě”. Svojou prítomnosťou ho poctili až tri slovenské legendy tohto žánru, jedna prešovská a dve bratislavské. Avizovaný začiatok o 20.00 sa posunul tesne pred hodinu deviatu, kedy začala publikum oslovovať domáca kapela Strecha. Až pri písaní článku som sa dozvedel, že skupina vznikla v roku 1991 a o tri roky neskôr sa prezentovala demo-albumom

“Všetko je zelené“, ktorý sa zároveň stal na dlhý čas i jej labuťou piesňou. Hudobníci sa dali znovu dokopy okolo roku 1999 a z ich počínania vzišiel ešte živák “Live in Plastik” a kompilácia raritných skladieb z obdobia rokov 1991 – 1994. Na piatkovom vystúpení sa predstavili v “creamovskom” trojčlennom zložení, hoci počas neho väčšina prítomných popíjala pivo alebo nadväzovala známosti v bare. Pogujúci a sledujúci diváci však určite sklamaní neboli.

Vyhradený čas uplynul a asi o tri štvrť na desať sa pódia zmocnil “hlas Slobodnej Európy“. Prvýkrát som slovenských klasikov naživo počul a videl pred 6 rokmi v mýtmi opradenom Plastiku. Oproti dnešku sa toho veľa nezmenilo, ich vystúpenie bolo rovnako strhujúce. Akurát chýbala Dorota Nvotová s introvertným saxofónom a namiesto antuky sa pogovalo na parketách.

Koncert odpálila skladba, ktorú som si kvôli vypätej atmosfére nezapamätal, a ani zvyšok playlistu uvedený dole nie je presný. Najviac sa hralo z legendárneho debutu, najznámejšie kusy z dvojky, z trojky mi naopak chýbala “Nechcem byť šišatý” (nedostalo sa ani na singel z minulého roku, “Miss Underground“, nahrávaný s Mariánom Vargom). Za náhradu bola nakoniec pasovaná coververzia slávnej “Sweet Jane” od americkej 60s kapely Velvet Undergound. O obľube kapiel z tejto éry svedčí aj Sveťov slogan prebraný od ďalšieho kultu MC5, Rama-Lama-Fa-Fa-Fa. Vrchol podľa mňa prišiel s mojou najobľúbenejšou “The End“(citát uvedený na začiatku). Kapele sa nevedomky podarilo zložiť poslednú poctu Matuškovi (zomrel v nasledujúci deň) skladbou ”Růže z Texasu“. Na záver nechýbali prídavky, obzvlášť skladba o premárnenej analýze.

Keďže v programe sa vytvoril slušný sklz, začali členovia Zóny A zvukovku hneď po skončení “Slobodky”. Keď mali nástroje naladené v správnych tóninách, čakali už len na muža s čiernym cylindrom a bielymi vlasmi. Koňýka sme zhliadli pri občerstvovaní v bare, no pri príchode na javisko na sebe nedal nič vedieť. V hľadisku to začalo pekne vrieť už nástupom pochodových bicích a kapela spustila parádny koncert skladbou “Nech žijeme“. Celé vystúpenie bolo prierezom najväčších peciek a mám dojem, že opomenutý zostal iba podceňovaný počin “Nie je to také zlé” (1993). Staré skladby sa miešali s novými bez dlhých komentárov, najviac ich zaznelo z neprekonateľnej “Potopy” (1990), novšie obdobie reprezentoval hlavne “Nikto nevie jak to dopadne” (2000). “Zóna” vydala poslednú štúdiovku pred 5 rokmi a je otázne, kedy príde s ďalšou. Členovia sa na pódiu činili znamenite, no najväčší obdiv patril zrejme frontmanovi – skákal, spieval, tancoval, popíjal pivo, hecoval divákov a pritom sa počas celého koncertu usmieval. Zo zákulisia ho sledoval Whisky a možno mu v hlave vŕtala podobná myšlienka ako mne.
Po odohraní základného setu prišiel isto nielen pre mňa zlatý klinec v podobe 7 (!) prídavkov – gitary sa chopil Sveťo, basu si zobral Braňo (obaja zo Slobodnej Európy) a pri mikrofóne zostal Koňýk. Spustila sa “Potopa” a nám nezostalo nič iné, len pozbierať posledné sily a pustiť sa do tanca. Okrem “Chleba” išlo o skladby z raného obdobia, kedy v “Zóne” hrali Braňo so Sveťom. Koňýk sa s publikom rozlúčil obligátnym “ahoj” počas piesne “Červená armáda” a bol koniec. V jednej chvíli počas prídavkov mi napadlo, či si s ním Whisky nestrihne duet, ale nestalo sa. Škoda, určite by to bola pamätná chvíľa. Napriek tomu, naša eufória nemala konca, pretože jubilanti vytvorili atmosféru hodnú majstrov. Samozrejme, na Fermatu, Ursinyho alebo Collegium Musicum to inštrumentálne nestačilo, ale dnes sa vo “Véčku” hrala iná liga. Na záver už len drobná pripomienka k divákom – viackrát zazneli z pódia sťažnosti ohľadom dymových efektov alebo stage divingu, no zostali nevyslyšané, o pivných sprchách ani nehovoriac. K tejto hudbe to nepochybne patrí, ale i tak by publikum nemalo prekročiť isté hranice.

Setlist Slobodná Európa (odhad):

Dry 69, Boh, Stará sladovňa, Podvod, Nikdy to tak nebude, Čo sa stalo s naším životom?, Pes, Som ten, Relatívny pokoj, Pakáreň II., Sweet Jane (cover od Velvet Underground), Růže z Texasu, The End

Prídavky:
Deti & Heroín, Analýza dokázala hovno

Zostava:
Whisky – spev, Sveťo Korbel – gitara, spev, Braňo “Temo” Černák – gitara, Braňo Alex – basgitara, Ďuro Vitez – bicie

Setlist Zóna A (odhad):

Nech žijeme!, Haf haf, Útok na špicu hitparády, Nebuď hlúpa, Bratislavské (prekrstené na Prešovské) dievčatá, Útek z reality, Mám rád, Lucia, Beznádejný prípad, Možno, Ľudia v pohybe

Prídavky:
Potopa, Je to zlé, Pakáreň, Pivo, Puf a Muf, Chleba, Červená armáda

Zostava:
Koňýk – spev, Revo – gitara, Lump Čupe – basgitara, Tuleň – bicie

fotky + videá (Slobodná Európa a Zóna A)