0

Sisterhood of Klangpedal

sisterhood

Sú traja, hrajú art/progress rock a pochádzajú z Hlohovca. Dali si veľmi čudný názov, robia kvalitnú hudbu a nechcú sa nikomu prispôsobovať. Slovo v dnešnom rozhovore dostali všetci traja členovia: bubeník Tru (Tomas Bihari), basgitarista Ťapo (Tomas Vary) a hlava zoskupenia Maťko Mikloš, klávesista vystupujúci aj pod prezývkou Killmister. Napriek tomu že slovenskí hudobníci nemajú na ružiach ustlané (skôr sa im ujdú len tŕne), dokážu vytvoriť kvalitnú a originálnu muziku.

Aj keď určité vplyvy nezaprie žiadny muzikant, slovenská tvorba sa vďaka typickému stredoeurópskemu feelingu od svetovej produkcie líší. To je i prípad skupiny Sisterhood of Klangpedal. Všetkým zúčastneným nechýba zmysel pre humor a zdravý nadhľad nad tvorbou, ktorá zaberá široké progrockové teritórium.

1. Na úvod taká banálna otázka: prečo práve „sesterstvo znejúceho pedálu“?

Tru: Nejaký názov treba a tento sme schválili lebo je proti drogám. Mne ide skôr o muziku než o názov.
Maťko: Tento názov vznikol, keď som v pôvodnej skúšobni na ľudovej škole umenia videl otvorené noty na strane v nejakej Bachovej brožúrke kde bol názov skladbičky KLANGPEDAL, čo ma zaujalo – najmä znením toho slova, následne vzniklo BROTHERHOOD OF KLANGPEDAL, no a keď som túto myšlienku predostrel chalanom tak sme sa zhodli, že lepšie by bolo sesterstvo, no a tak vznikol názov SISTERHOOD OF KLANGPEDAL, ktorý má síce nevýhodu ťažšieho zapamätania, zato keď si ho zadáš do googlu nájde ti len nás 🙂
Ťapo: Lebo znieme ako pedál.

2. Zopakujte nám ešte v krátkosti, ako, kedy a v akej zostave ste sa dali dohromady.

Tru: Nedá mi nepovedať, že som veľmi rád tomu, že hrám v tejto kapele na bicích, veľmi ma to baví.
Maťko: Pôvodná zostava tejto kapely bola Jožko Konečný – bicie, Maťo Mikloš – klávesy, Trucci – gitara, Ťapo – basa, neskôr rôznymi premieľačkami sme sa ustálili na trio: Trucci – bicie, Ťapo – basa, a ja – klávesy.truhlik
Ťapo: My nemáme mená, iba čísla a čiarové kódy, ja som 268/7A.

3. Ak to nie je tajomstvo, zaujímalo by ma, koľko rokov zhruba cvičíte na hudobných nástrojoch.

Tru: No na hlasivky od malička, ale neviem či je to cvičenie… hrám skoro 10 rokov na gitare, ale neviem koľko z toho som cvičil… ale ani tých 10 rokov to nie je ani zdaleka čistý čas… to by som málo spal. A na bicich som ešte takmer necvičil a hrám asi 3-4 roky, ale čistého času je tam veľmi málo. V podstate hrám iba na skúškach, ale v najbližšom období by som sa mal dostať aj k organizovanému cvičeniu a hádam príde aj nejaký pokrok 🙂
Maťko: Hmm… za seba môžem povedať, že na klavír som chodil cca od šiestich rokov, čiže kontakt s nástrojom mám, asi 16 rokov, čo je ale značne prehnané číslo, pretože do štrnástich- pätnástich rokov ma to maximálne nebavilo (vždy som chcel byť gitarista – neúspešne), no z toho obdobia mi určite v hlave v tmavých zákrutách mozgových ostala určitá hudobná teória, ktorú zrejme nevedomky využívam. Asi od tých pätnástich ma to začalo baviť, kúpil som si prvé klávesy a začal sa predierať rôznymi hudobnými skupinami a štýlmi.
Ťapo : Nikdy som necvičil, cvičia len zbabelci a netalentovaní.

4. Aké nahrávky sú zatiaľ na vašom konte?

Tru: No jedna taká „normálna“ (promo „Sausage Party“) a zopár zlých…
Maťko: Našou prvou nahrávkou bolo demo „Zymotic Overtures„, v zostave Jožko Konečný -bicie, Ťapo – basa, Ja – klávesy, nahraté v provizórnych podmienkach skúšobne, za dĺžku trvania skladieb, bez nejakých väčších zzymotic overturesásahov na jeden krát – všetci spolu. A aj to sme nahrávali v prestávkach skupiny skúšajúcej vo vedľajšej skúšobni, lebo stena oddeľujúca miestnosti bola len nafarbený vzduch. Nahrávka obsahovala tri skladby „Dayvision/Nightvision“, „Morning in New York“ a „Closer to the Otherside“, z ktorých dodnes na koncertoch hrávame prvé dve spomenuté. Už vtedy sa profiloval zvuk kapely a hudba akú budeme hrať.
Neskôr, po zdĺhavých peripetiách naháňania skúšobní a bubeníka, zasadol za bubenícku stoličku Trucci (Truhel, Truhlo, Truhlík) a my sme nahrali ďaľšie dve skladby – „RandomizeCustomize“ a „Laparocystodotomy“, kde sme už nahrávali na stopy, aj keď len v skúšobni, no bola väčšia možnosť dohrávania partov a podobne, zaujímavosťou je, že Truhlík nahrával bicie sám (bez akejkoľvek inej hudobnej podpory!) Vyfasoval notebook, mikrofóny a miestnosť s bicími a nahral ich dosť obstojne. Neskôr sme tieto skladby rozpaľovali spolu s prvým demom, no a gitara bola nahratá dodatočne.
sausage partyNašim posledným materiálom je čerstvý tohtoročný aprílový počin „Sausage Party“ (Promo 2009), nahrávaný v zostave Trucci – bicie, Ťapo – basa, a ja na klávesoch, obsahujúci skladby „Funebrak Party III (part I – IV)“ a „Sausage in a Bottle“, nahrávané v štúdiu EXPONENT Šulekovo (mal som pocit, že je priamo v Hlohovci – pozn. w.i.b.), za dva dni aj s mixážou, dodatočne sa robil mastering. S výsledkom sme spokojní, naše snaženie si môžete vypočuť na doleuvedených bandzone alebo myspace stránkach (naozaj, skladby sú vynikajúce a stoja za pozornosť – pozn. w.i.b.).

5. Vaša hudba nie je pre koncerty a bežného poslucháča mäkkým orieškom. Prečo ste sa rozhodli hrať práve progresívny rock?

Tru: Ja si nepamätám, že by sme sa rozhodovali čo budeme hrať (z pomenovávania žánrov by som asi prepadol)… z môjho pohľadu hráme to, čo chceme. Čo to bude po čase, to neviem (možno swing, možno hiphop…) (to nech vám ani nenapadne – pozn. w.i.b.)
Maťko: Ja som vždy chcel hrať túto hudbu, pretože ju milujem pre jej neohraničenosť, a možnosť „robiť si, čo len chcem“. Prakticky jediné ohraničenie je v našich technických možnostiach, inak hranice sa nekladú žiadne. Popri tejto mám ja konkrétne ďaľších pár kapiel z úplne iných žánrov, no SISTERHOOD je niečo ako naše dieťatko ktoré nás stále baví a asi ani nikdy neomrzí aj keby traktory padali. (tak to už je iná reč – pozn. w.i.b.)

6. Pri počúvaní vašich nových skladieb z proma mám pocit, že preferujete melodické party pred experimentálnym blúdením, čo si vyžaduje veľa skladateľského kumštu. Kde sa to vo vás berie?

Tru: To je skôr otázka pre Maťka, ale ja neviem, mne príde táto otázka hlúpa (bez urážky). Niekto mtapoá potrebu robiť muziku, športovat alebo štrikovať, a niekomu stačí telka a pivo…
Maťko: Mám v hlave slimáčika, ktorý mi radí v latencií 10 ms aké akordy mám zahrať 😀

7. Kto je hlavným tvorcom hudby? Aký podiel na komponovaní majú jednotliví členovia?

Tru: Maťko je hlavným tvorcom. Bicie party si robím ja a ak mi niečo napadne, čo by sa dalo spraviť, vylepšiť alebo zmeniť v prospech „pesničky“, tak sa ozvem (a to je možné aj opačne – do bicích si kľudne nechám hovoriť, ak je nejaký dobrý nápad). Normálna komunikácia…
Maťko: Hmm… ako už spomenul Truhlík, doma si pripravím prakticky celú skladbu, so všetkými prvkami, ktorú potom (väčšinou tak, ako je) nacvičíme na skúške. Prinesiem skladbu, predohrám ju chalanom – tí povedia, čo sa im páči a čo nepáči, čo neskôr – keď tak – prerobíme. Nosím zásadne hotovú v podstate iba klávesovú linku, čím nechávam voľnú pôsobnosť práve Truccimu a Ťapovi pri vytváraní basových a bicích liniek, a vždy som milo prekvapený.
Ťapo: Maťko skladá, ja pijem víno.

8. Čítal som na mkmb, že máte v zostave aj gitaristu. Napriek tomu ju na prome nepočujem (možno moja chyba) a hlavným nástrojom sú u vás vynikajúce klávesy, tvoriace podklady i sólové party. Ako je to vlastne s tým gitaristom?

Tru: Najaktuálnejší je asi bandzone… pokiaľ viem, tak sme sa rozhodli bez sporov, že budeme traja… a myslím, že ako harmonický nástroj klávesy vyplnia dostatok priestoru… (súhlasím – w.i.b.)matko
Maťko: No to je moja chyba, na mkmb sú ešte neaktuálne informácie – nemal som čas aktualizovať. Gitarista už s nami nehrá. Nahral nám akurát gitaru do skladby „RandomizeCustomize“, videli sme to vtedy na dlhšiu spoluprácu, čo sa bohužiaľ nepodarilo, pretože je zďaleka – Námestova, no a posielať si skladby cez mail a raz za mesiac ich nacvičiť znie síce fajn, no bolo to komplikované a na dlhé lakte, tak sme sa rozhodli pokračovať v trojke.

9. Existuje na Slovensku v súčasnosti kapela, ktorá by sa vám páčila?

Tru: Určite existuje viac než jedna… mne sa páči napr. Sto múch, ale tí už sa tuším rozpadli…
Maťko: Ťažko povedať, súčasnú slovenskú scénu nesledujem až tak. Bol som veľkým fanúšikom „zlatej éry bratislavského metalu“, keď som chodieval ako 15-16 ročný po koncertoch Orkristu, Galadrielu, a podobne, z čoho som bol vtedy nekonečne nadšený. V súčasnosti sa mi veľmi páči skupina Persona Grata, ktorá neviem či existuje, veľmi sa mi páčia skupiny ako Hvozd, Devachan, skalické Divné Semená, z českej republiky vynikajúca experimentálna skupina Harmony Bay.
Ťapo: Desmod.

10. Neláka vás adaptácia nejakej skladby zo sveta vážnej hudby?

Tru: Mňa neláka ani neodpudzuje… určite by sa to dalo spraviť nejako zábavne. Osobne však klasické fidlikačky nemusím (takisto bez urážky). matko
Maťko: Máme stále veľa práce s vlastnými skladbami a nápadmi, ktorých je na rozpracovanie a dokončenie za priehrštia, takže v dohľadnej dobe zatiaľ nie. Navyše som človek, ktorý vážnu hudbu ani zďaleka tak nesleduje, ako by bolo potrebné pre vytvorenie kvalitnej adaptácie. Ale možno jedného dňa, keď budem veľký…

11. V akých iných kapelách sa ešte prezentujete?

Tru: Ako stály člen v žiadnych, ale nezáväzne si zahrám rád s hocikým. Ja by som rád hral všade možne a všetko možné, keby bol čas… a odolný sluch 🙂
Maťko: Ten zoznam minulých a súčasných by bol nadlho… povedzme, že neobsedím len pri jednom štýle a hrám všade možne. A veľmi rád nahrávam a aranžujem klávesy iným kapelám z rôznych zákutí hudby.
Ťapo: Maťko sem napíše tých 15 kapiel, v ktorých hrá, to stačí 🙂

12. Čerpáte inšpiráciu od slovenských legiend Collegium Musicum, Deža Ursinyho, Gattch alebo Fermáty? Máte radšej staré kapely alebo tie novšie, tvrdšieho razenia?

Tru: Ja osobne z uvedených kapiel inšpiráciu nečerpám, ale mám od nich rád veľa vecí. Trošku radšej mám staršie kapely, ale to tiež nie je otázka na odpoveď typu A alebo B…
Maťko: Dalo by sa povedať, že na Collegium Musicum som hudobne vyrastal, a bol to možno prvotný impulz „chcenia“. Mám od nich rád vlastne všetky platne až po „Divergencie“, tak isto ako najmä prvotnú experimentálnu sólovú tvorbu M. Vargu na albume „Stále tie dni“. Deža Ursinyho som až tak nesledoval, no mám veľmi rád album „Provisorium“, ktorý bol na tú dobu naozaj pokrokový, a nahraný vynikajúcimi muzikantmi, ku Gattch som sa dostal podstatne neskôr, no a Fermáta je niekde medzi tým. tapoMojou obľúbenou hudbou však zostáva sedemdesiatkový prog rock v podaní kapiel Emerson, Lake and Palmer, King Crimson a tak ďalej, nu-jazz v podaní napríklad Sayag Jazz Machine. A ďalej kapely ako Fantômas, Mr. Bungle, Einsturzende Neubauten, Hiromi Uehara, atď., záber je rôzny a rozvetvený 😀
Ťapo: Dobrá kapela je Veltlín zelený, veľmi inšpirujúca (niekedy vyskúšaj aj Iršai Oliver, paráda – pozn. w.i.b.).

13. Akým sloganom by ste chceli zaujať organizátorov koncertov, aby vás zavolali hrať? Nemrzí vás niekedy, že napr. Pohoda, Topfest, a podobné festivaly amatérske kapely ignorujú?

Tru: Obávam sa, že môj slogan by ste nemohli publikovať… nemrzí, resp. to je na dlhšiu debatu – nebudem mudrovať 🙂
Maťko: Zatiaľ sme sa na ne nepokúšali dostať, tak to neviem objektívne posúdiť (do tohto roku sme nemali poriadne demo – sebakritika vždy zvíťazila), tento festivalový rok sme už nestihli, no teraz sa budeme snažiť urobiť určitú amatérsku formu promotion, a porozposielať posledné promo aj po spomenutých festivaloch – potom budem vedieť objektívne odpovedať. Skôr ma mrzí, že s podobným štýlom sa nedajú zohnať koncerty, najmä z dôvodu absencie spriaznených kapiel – žánrovo podobných, no uvidíme, čo ukáže budúcnosť. V každom prípade chceme hrávať koncerty.
Ťapo: Nie, to amatérske kapely ignorujú ich, haha.

14. Hoci by sa to prezrádzať asi nemalo, ale aké sú vaše plány do budúcnosti? Čo pripravujete pre fanúšikov napr. v budúcom školskom roku?

Tru: Ako kapela chceme určite čo najviac koncertovať, hrať a cvičiť… proste pracovať na sebe. Ja sa chcem naučiť strašne rýchly blast beat – tzv. klepanicu a môj slogan vo viacerých jazykoch. Plánujem založiť grindovú kapelu, ktorá by vyriešila všetky problémy… (neviem či grindcore je to pravé orechové pre technicky zručného bubeníka, ale z recesie prečo nie – pozn. w.i.b.)truhlik
Maťko: Nuž konečne sa nám podarilo zohnať skúšobňu v Bratislave, čo je veľká devíza, najmä preto, že v Hlohovci sa stretávame maximálne cez weekendy, čo je nevyhovujúce – bubeník nemá kde poriadne cvičiť, preto nám skúšobňa v Blave poriadne pomôže zamakať, a určite riadne zrýchli proces vývinu kapely. Najmä by sme radi rozbehli tie spomínané koncerty, ukázali sa publiku, že tu sme a naštartovali hystériu okolo progresívneho rocku hehehe (to by bolo super, ale v rádiách hraní dúfam byť nechcete – pozn. w.i.b.)
Ťapo: Budeme sa snažiť dotiahnuť live performance do dokonalosti, začneme napr. tým, že budeme mať aspoň štyri skúšky do roka, to by malo byť hneď počuť.

15. Čo ešte popri hudbe stvárate? Koníčky, práca, štúdium… prezraďte nám aspoň niečo z vášho osobného života.

Tru: Rozbieham firmu – nie že by ma to nejak bralo, ale niečo treba jesť a do roboty ja chodiť nechcem… okrem hudby mám rád jedlo, bicykel, futbal, drogy, pokémonov, trinástky, penu na holenie do nosa, príborové nože… ale nie všetko z toho je pravda 😛
Maťko: Ja popri hudbe študujem, v Bratislave na Ekonomickej univerzite Fakultu podnikového manažmentu, nuž a okrem toho len hudba, aranžovanie, písanie, koncerty a všetko s tým spojené, a občas si rád vyresetujem hard disk 🙂
Ťapo: Tak toto by som radšej nerozoberal, nechcem ísť sedieť…live performance

16. Na záver ešte nejaký ten odkaz pre našich čitateľov…

Tru: Vďaka za podporu a za prianie. Ten odkaz, to je vlastne ten môj slogan a to sa nedá publikovať… by vám zhorel počítač alebo oči 🙂
Maťko: Nezabudnite, že každý máme v duši kúsok malého klangpedalu – t.j. keď na voľakom plagáte uvidíte, že hráme, tak dobehnite, aj keď nás nemáte radi… my vás pozveme na kávu 😀

Oficiálne stránky, aktualizované a navštevované kapelou, kde si môžete vypočuť promo Sausage Party (2009):
Bandzone
Myspace

Skladby nahraté v tzv. druhej ére, video RandomizeCustomize z koncertu a štúdiová verzia skladby Laparocystodotomy.

Počiatky kapely reprezentuje prvé demo Zymotic Overtures (2005).

klangpedal

Ako bonbónik nám chalani predviedli, čo znamená tímová spolupráca pri obsluhovaní unikátneho a podotýkame, že len im vlastného „znejúceho pedálu“.

Ďakujeme im za odpovede a prajeme do budúcnosti veľa výdrže, koncertov, úspechov s rozbiehaním firmy a v štúdiu (nahrávacom i vysokoškolskom), nacestovaných (nalietaných) kilometrov, a hlavne pevné nervy pri zdokononaľovaní zvuku, vychádzajúcom z magickej čiernej skrinky, bez ktorého by to nebolo ono.

Marek Danko

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *