0

Severn Cullis-Suzuki environmentálna aktivistka

Pre nahodenie hudobnej atmosféry odporúčam pesničku od Within Temptation – Towards the end. (pustite si ju bokom a prečítajte si slová ženy bojujúcej  za lepší svet). Pridal som pár obrazov na dotvorenie celkového vzhľadu. Obrázky sú od autora Petr Brueghel st..

Prejav dvanásť ročnej Severn Suzuki, ktorá vystúpila v roku 1992 na Summite OSN, ktorej slová natoľko zapôsobili na najvyšších svetových vodcov, že sa stala často volaná na konferencie OSN.

Ahoj. Som Severn Suzuki a hovorím za E.C.O. – Environmentálna detská organizácia. Sme skupina dvanásť a trinásť ročných detí, ktoré sa snažia o zmenu: Vanessa Suttie, Morgan Geisler, Michelle Quigg a ja. Sami sme zohnali peniaze, aby sme mohli prísť. A prešli päť tisíc míľ, aby sme vám, dospelým povedali, že:

„Musíte zmeniť vaše chovanie“.

Predstupujem dnes pred vás, nemám za sebou žiadnu skrytú agendu, bojujem za svoju budúcnosť. Strata mojej budúcnosti nie je niečo ako prehra vo voľbách, alebo strata niekoľko bodov na burze.

  • Som tu za všetky generácie, ktoré prídu.
  • Som tu za hladujúce deti na celom svete, ktoré volajú o pomoc a nie sú vypočutí.
  • Som tu za bezpečnosť zvierat umierajúcich na celej planéte, pretože nemajú kde utiecť.

Bojím sa chodiť vonku na slnko kvôli ozónovým dieram.  Bojím sa dýchať vzduch, pretože neviem, aké sú v ňom chemikálie. Dávnejšie som s otcom doma vo Vancouveru chodila na ryby až do doby, pred niekoľkými dňami, keď sme našli rybu plnú nádorov. A teraz počujeme o zvieratách a rastlinách, ako umierajú každý deň a miznú navždy.

Snívala som o tom, že vo svojom živote uvidím obrovské stáda divokých zvierat, džungle a tropické pralesy plné vtákov a motýľov, ale teraz by som si priala, aby vôbec existovali pre moje deti. Robili ste si Vy starosti o tieto malé veci, keď vám bolo toľko čo mne? Všetky tieto veci sa dejú pred našimi očami a my sa pritom stále správame, ako by sme mali veľa času a všetky riešenia na tieto problémy. Som iba dieťa a neviem riešenie na všetko, ale chcem, aby ste si uvedomili, že vy ich tiež neviete!

  • Neviem  ako opraviť diery v našej ozónovej vrstve.
  • Neviem ako nechať oživiť zvieratá, ktoré vyhynuli.
  • Neviem vrátiť lesy tam, kde predtým rástli a kde je teraz púšť.

A keď neviete, ako to spraviť, prosím prestaňte to ničiť! Vystupujete, ako delegáti naších vlád, obchodníci, organizátori, novinári a politici, ale v skutočnosti ste tiež matky a otcovia, sestry a bratia, tety a ujovia. Všetci sme niekoho deti. Ja som iba dieťa, ktoré vie, že sme všetci súčasťou jednej veľkej rodiny. Päť miliard ľudí a tridsať miliónov druhov. Hranice a vlády toto nikdy nezmenia. Ja som iba dieťa, ktoré vie, že sme v tom všetci spoločne a mali by sme sa rozprávať ako jeden svet s jednotným cieľom.

Vo svojej zlobe nie som slepá a nebojím sa povedať svetu, ako sa cítim. V mojej krajine vytvárame toľko odpadu, nakupujeme a vyhadzujeme, nakupujeme a vyhadzujeme, nakupujeme a vyhadzujeme. No bohaté krajiny sa vôbec nedelia s tými, čo to potrebujú. Aj keď máme viac než dosť, bojíme sa deliť, bojíme sa darovať niečo s našeho majetku.  V Kanade žijeme privilegovaným životom s veľkým množstvom jedla, vody i prístreškov. Máme hodinky, bicykle, počítače a televízory. Pred dvoma dňami sme boli šokovaní, keď sme strávili nejakú dobu s deťmi žijúcimi v Brazílii na ulici. A toto nám povedalo jedno dieťa:

„Prial by som si byť bohatým. A ak by som bol, dal by som všetkým deťom, čo žijú na ulici  jedlo, oblečenie, lieky, domov, lásku a cit.“

Ak si dieťa žijúce na ulici praje deliť sa, prečo my, ktorí máme všetko sme stále tak nenásytní? Nemôžem prestať myslieť  na tie deti môjho veku, pretože to, čo vytvára tieto obrovské rozdiely je miesto, kde sa narodíme. Tiež by som mohla byť jedným z tých detí žijúcich vo Favellas (chatrčiach) v Riu, mohla by som byť dieťa hladujúce v Somálsku, obeť vojny na strednom Východe, alebo žobrák v Indii. Som iba dieťa, ktoré vie, že ak by sa všetky peniaze vydávané na vojnu minuli na vyriešenie ekologických problémov, ukončeniu chudoby a vytváraniu dohôd, aké nádherné miesto by mohla byť táto Zem.

V škole a dokonca aj v škôlke nás učia, ako sa máme správať k svetu. Učíte nás:

  • nebojovať s ostatnými
  • vypracovať úlohy
  • rešpektovať ostatných
  • upratovať po sebe neporiadok
  • neubližovať ostatným stvoreniam
  • deliť sa, nebyť chamtivý

Prečo robíme veci, o ktorých samy rozprávame, že ich my robiť nemáme? Nezabúdajte, prečo sa stretávame na týchto konferenciách, pre koho to robíme. Sme vaše vlastné deti. Rozhodujete o tom, do akého sveta budeme vyrastať. Rodičia by mali byť schopní ukľudniť svoje deti vetami: „všetko bude v poriadku“, „nie je to koniec sveta“ a „urobíme všetko, čo bude v našich silách“. Ale myslím, že už nám to teraz nemôžete rozprávať. Som vôbec na vašom zozname priorít? Môj otec stále rozprával:

„Si tým, čo robíš, nie tým, čo rozprávaš“.

To čo robíte, mi spôsobuje, že v noci plačem. Vravíte, že nás milujete. Ale ja vás vyzývam, prosím jednajte podľa vaších slov.

Ďakujem.

Na záver pár odkazov:

itsmartinsedlak

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *