0

Samota, strach, beznádej a temnota „Starých divných kusov“ od Kvety Nikotínu (2010)

O skupine Kvety Nikotínu som v minulosti písal vo viacerých článkoch (recenzia na ich  „Hnusná básne“, report z koncertu v Nitre).  Po troch excelentných albumoch Vážky, Hnusné básne a Letostepi si pre vás  Nikotíni  pripravili novú lahôdku v podobe albumu obsahujúceho „recyklované“ skladby zo staršieho obdobia. 9 piesní  mapuje kapelu od roku 1999 až po 2007.  Ako je už u Nikotínov zvykom, opäť je atmosféra na prvom mieste. Milovníci temnej, atmosferickej a depresívnej hudby si prídu na svoje. Kvety Nikotínu sú kapela, ktorá vám ukáže, že v problémoch nieste sami. Pripravte sa na cestu depresívnou krajinou, kde vás nečaká žiadna nádej v šťastie, žiadne ilúzie, ale tvrdá a krutá depresívna realita.

  Kvety Nikotinu - Stare Divne Kusy /2010/ Bezcieľnosť, depresia a samota je cítiť už v úvodnej skladbe „Rádio hrá„, kde sa spája smutná gitara s pomalým beatom, ktorú jemne doľaďujú klávesy. Skladba postupne prechádza do agresívnej, expresionistickej časti a na konci sa opäť vracia k smutnému úvodu. Po textovej stránke sa opäť Kvety Nikotínu vrátili ku Kraskovskému symbolistickému štýlu. „Vlak„, odštartuje špecifický rytmus a jej text je opäť temný a plný vzdoru. „Defibrilacia„je pomalou spoveďou, plnou beznádeje, za ktorou nasleduje 51 sukundový experiment s jednoduchým názvom“Polka“ (asi sklamem milovníkov folklórneho umenia, keď poviem, že ide akoby o ukážku špecifického soundu Kvetov Nikotínu).  Počúvanie „Starých divných kusov“, je prepadanie sa do väčšej a väčšej temnoty. Slova „…som smutný, som celkom na dne, som stratený..“ v skladbe „Že si uz taký bol„, strieda pomalá hudba v štýle slovenského Portishead. „Chviľami keď som napätý“ je spoveď prebdených nocí samoty. Noc, ktorá nemá koniec, noc po ktorej neprichádza ráno nádeje. Priam balzam na dušu pre ľudí v prázdnote, ktorí hľadajú útechu a odpoveď, keď sa pri každom zavolaní ozve obsadzovací tón.  Od konca tejto prechádzky temnou krajinou melancholika náš delia iba posledné tri skladby, z ktorej prvá („Mráz“) je venovaná všetkým „ľadovým kráľovnám“. Precítená spoveď je o strachu zo ženského chladu. Temné basové tóny a ťahavý kláves nájdeme v predposlednej skladbe „Závoj“ a záver albumu „Všetci spolu“ je akýmsi protestným, expresionistickým výkrikom do tmy a odkazom pre poslucháčov albumu. Všetci, ktorí rozumejú stavom beznádeje, si spievajú v rôznych formách texty tohto precíteného albumu.  Romantická nostalgia Nikotínov z albumu Hnusné básne sa zmenila na  absolútne temno a beznádej.

Album bol vydaní v októbri 2010 a môžete si ho zadarmo stiahnuť na oficiálnej stránke Kvetov Nikotínu. Nahrali ho opäť páni Peter Soos (klávesy), Gabriela Szalai (bicie) a Ondrej Bagin alias Bages (spev, gitara, texty) a hostia. Za povšimnutie stojí aj zaujímavý obal albumu, ktorého autorom sú Petra Doležálová a Zoltán Bölcskei. 

Pre čitateľov mojich recenzií, ktoré som v minulosti písal
Posledná významnejšiu recenziu som písal pred vyše rokom a bola o jednej z mojich najobľúbenejších hudobných skupín – o Magme. Odvtedy som si dal s písaním dlhú pauzu a intenzívne sa venoval produkovaniu vlastnej hudby, ktorú nájdete na mojej stránke www.railman.szm.sk v časti diskografia. Od roku 2010 intenzívne koncertujem ako sólový bubeník. Počas tohto obdobia som objavil obrovské množstvo hudobných skupín, o ktorých by som rád napísal. Prečo práve recenzia na album Kvety Nikotínu, keď som fanatik do 1960s/70s? Možno to bude aj tým, že mi v týchto chvíľach dokonale porozumel a chcel som sa nejako odvďačiť. 

 

Lucas Perny

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *