1

Psychedelická jar paličkami Lucasa Perného

cover artwork

Máloktorý bubeník dokáže zaujať pozornosť poslucháča bez toho, aby potreboval vedľa seba spoluhráčov. Rodák z Komjatíc pri Nových Zámkoch to však dokazuje už celé štyri roky. Jeho tvorba, odzrkadlená na druhom sólovom albume „Psychedelic Springland“ posúva hranice, načrtnuté zimným debutom do myšlienkového teritória, kam my zatiaľ nemáme šancu vstúpiť. Lucasovo umelecké cítenie totiž nemá šancu pochopiť nikto, možno ani sám tvorca. A to už je pre kariéru hudobníka sľubnou vizitkou.

V kútiku duše som rátal s tým, že bubeník nebude mať problém debut prekonať. No ani počas uvažovania nad jeho budúcou tvorbou som netušil, ako blízko sú moje predstavy realite. Lucasova tvorba je na Slovensku výnimočná nápadmi, zasahujúcimi presne a s razanciou laserových striel. Údery po virbli, veľkom bubne a kopáku sú základom, aký u nás treba hľadať mikroskopom. Lucas ovláda techniku, ktorá mu umožňuje každý okamih meniť linku, melódiu, rytmus či motív. Jeho hra na tom-tomoch je lahôdkou, aká dokáže osviežiť nevídaným spôsobom. Zvuky hajtky a činelov dodávajú hudbe už len tú správnu príchuť. Výsledok je úchvatný.

Album je z podstatnej časti preplnený fragmentmi. Kratučké skladby majú švih a energia z nich sála ako z halogénovej žiarovky. Ak by niekto premýšľal nad nudou, musím ho sklamať. Samozrejme, človek musí byť naladený na tú správnu vlnu a jeho vnímanie hudby nesmie končiť pri tom, čo sa za hudbu považuje vo všeobecnosti. Ako som spomínal v jednom zo svojich dávnejších príspevkov, pre mňa je Lucasova hudba formou niečoho, čo sa zrodilo v praveku, človek si to od prírody prisvojil, zdokonalil, no stále v ňom z tých čias čosi dodnes zostalo. No v jeho tvorbe má okrem toho miesto aj budúcnosť, stelesnená prvkami D°n°B, horúčkovitým pulzovaním kolies vlaku, ruchmi mesta, a pod. Umelec nezaspáva dobu, uvedomuje si, že byť progresívnym neznamená opakovať zaužívané postupy „progresívnych“ kapiel.  Kto Lucasa pozná, vie, že nasáva veľmi veľa vplyvov. Negatívom je, že občas sa to premietne do rozháranosti, v budúcnosti by možno pomohlo skoncipovať kratší, no ucelenejší album.

Bláznivé experimentovanie podporuje potemnelá atmosféra, ktorá zo skladieb sála priam ukážkovo. Čo dodať k názvom „Castle of Devils“, „Vampires“, „Night of the Demons“? Až detská radosť z hrania však určite prevažuje, priam vytŕča ako opustený lopúch na trávnatej lúke. Z toho vyplýva fakt, že pri všetkej tej rytmickej členitosti si Lucas dokáže nájsť i miesto pre melodiku, najviac sa to prejavuje v posledných skladbách. Ak takmer všade dominujú bicie, v nich nájdete aj zvuky pomocných nástrojov. Tu sa už Lucasovo umenie tak nevyníma, pretože hrá námety na známe skladby, ale celkovo to pôsobí neuveriteľne. Melódia z kultového filmu „Kapustová polievka“ je síce už známym, no stále brilantným kusom vystrihnutým zo šarmantného francúzskeho prostredia, ku ktorému má Lucas „zatraceně“ blízko (a nielen vďaka jeho náklonnosti k fenoménu Magma).

Apropos, bubeník, hlásiaci sa k nevyčerpateľnej rockovej škole 70. rokov, dokáže v dnešných časoch obhájiť tézu, že ešte všeličo sa  dá v tomto žánri maličkými krôčikmi vymyslieť. Dôkazom je najdlhšia kompozícia „Ghosts from Hell in the Year 1972“, priam dýchajúca experimentálnym rockom z čias, keď bol zmienený štýl mladý, pekný, dlhovlasý a nekládol si žiadne obmedzenia. Lucas v nej rozhadzuje vlastné nápady, akoby išlo len o maličké kamienky štrku pri ceste. Skladba je povzbudením pre ďalších umelcov, že i takto nejako sa môže človek realizovať. Chlieb si za to nekúpi, ale postupným otupením hrán a pod vidinou finančného zárobku sa možno raz dopracuje k nahrávacej zmluve. Len tak na okraj, viem si predstaviť na regulárnej platni, samozrejme radikálne upravené, „Records Full Of Secrets“ či „Vampires“, pretože sú obohatené organom, resp. syntezátorovými zvukmi. Skoro by som zabudol na obal… Ten Lucasovi namaľovala Gabriela Halás dá sa povedať na mieru. Inšpirácia vlakmi patrí k výsadným znakom bubeníkovej tvorby, no spôsob stvárnenia je konečne po štyroch na skutočne vysokej úrovni. Výtvarníčka odviedla skvelú prácu hodnú ocenenia.

Zhrňme si platňu po poriadku. Lucas Perný sa v pomerne mladom veku stáva šamanom. Nie morrisonovského, lež výlučne svojho vlastného typu. Rituálne bubnovanie a hudba, ktorá odmieta akékoľvek zaškatuľkovanie, sa vymyká „celoslovenským“ normám a nemienim sa pozastavovať nad tým, či niekto má alebo nemá odvahu vydať sa touto cestičkou. Toto nie je pravek, ale frustrujúce 21. storočie, kde si každá citlivá bytosť uvedomuje, že čosi s umením nie je v poriadku. Pravdou zostáva, že si už nič nedokážeme vymyslieť a uvedomuje si to aj Lucas. Preto experimentuje. Keďže na prvom albume predstavoval ešte nie tak vyzretú hudobnú osobnosť, teraz je jeho hra sebaistejšia. Na niektorých miestach sa dopúšťa omylov, dáva do toho príliš energie a niekedy to vyzerá až hrozivo, človek sa takému náporu nevie ubrániť. Brejk strieda prechod, o pár sekúnd je nalajnovaný iný motív, kadencia nápadov je nasekaná do nepríčetnosti a poslucháč si to buď užije alebo začne zívať. Môj prípad je ten prvý, ale neviem koľko ďalších si dokáže Lucas zabezpečiť takým prehusteným materiálom. Zrejme preto sú tu na odľahčenie zaradené posledné skladbičky, pri ktorých som si zgustol a možno by ich mohlo byť aj viac. A prípadne by som si vedel predstaviť aj v skladbách nejaké pomalšie, odľahčujúce momenty. Teraz si však uvedomujem, že na také niečo nemá Lucas spoluhráčov. Ľudí, ktorí by mu túto prácu uľahčili. Niečo sa možno aj črtalo, no osud je skrátka hrozná sviňa, nepozerá vľavo-vpravo, v jeden deň dáva, na druhý berie.

Som rád, že sa Lucas oproti debutu zlepšil. Krása druhého albumu spočíva vždy v tom, aké zdokonalenie prinesie. Je veľa prípadov, kedy kapela po prvom albume vyhasla a skončila v tvorbe nič nehovoriacej hudby. To Lucasov prípad nie je… Zostáva len dúfať, že ďalšie sólové počiny, ktorými by mohol bubeník vzdať hold letu a jeseni, budú už len takým spestrením jeho kariéry a všetku energiu bude môcť venovať  zoskupeniu jemu podobných maniakov. Držím palce, aby sa mu to podarilo.

back cover

Marek Danko

One Comment

  1. Rýchlo som to prebehol a musím povedať, že niektoré skladby sú dosť zaujímavé. Nikdy predtým som nepočul bubenícky album a ani mi to dáko nešlo do hlavy… ale toto stojí za to očeknúť
    A ten bonus sa mi veľmi páči, toto som ozaj nečakal

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *