0

Progresívne rokovanie 2009 (2. časť)

Na starom kontinente sa v roku 2009 diali zaujímavé veci, ktoré by (teoreticky) mohli progresívnej scéne pomôcť v ďalšom vývoji. Na konci 1. časti som naznačil, že v Európe existuje dostatok kapiel, ktoré môžu americkej škole, tak výraznej a štýlotvornej v 80. a 90. rokoch, konkurovať. V tomto pokračovaní slovo dostane opäť 12 albumov, ktorými len v krátkosti načrtnem situáciu v minuloročnom hemžení.

Enochian TheoryEvolution: Creatio ex Nihilio

enochian theoryBritskí nováčikovia po debute z roku 2007 prišli na druhom počine s vylepšenou fasádou. Ich progresívny rock s nádychom Metalu je zvýraznený zvukom, technickými výkonmi zúčastnených a v neposlednom rade i textovým konceptom, zakliatym do strieborných drážiek disku. Obal nevytŕča z priemernosti, ale kapela sa môže stať zaujímavou konkurenciou zaslúžilým krajanom Threshold či novicom To-Mera.

Anubis GateThe Detached

anubis gateDánske zoskupenie orientujúce sa v medzižánrovej kombinácii Power a Progress Metalu ponúka svoje štúdiové počiny so železnou pravidelnosťou v rozostupe 2 rokov. Ostatný z nich je fanúšikmi hodnotený pomerne vysoko. Jacob Hansen, mimochodom tiež spevák bravúrnych Beyond Twilight, a hlavný tvorca hudby Jesper M. Jensen, ovládajú kríženie silového Power Metalu s jemnosťou a rafinovanosťou Progu veľmi dobre. Uvidí sa, ako v pomyselnom súboji s krajanmi Wuthering Heights či Manticora obstoja.

DGMFrAme

DGMPri podobnom ohnisku ako Anubis Gate sa zohrieva i ostrieľaná, no málo známa talianska formácia DGM (čiže Diego – Gianfranco – Maurizio, podľa zakladajúcich členov). Na ich konte spočíva 7 počinov, vydaných v rozmedzí celkom krítkeho času. Ich hudba je okrem talianskych vplyvov vážnej hudby, progresívneho rocku 70. rokov a klasického Heavy Metalu najviac ovplyvnená americkou veličinou Symphony X. Preto očakávajte bohatú melodiku, tvrdé riffy, vypätý vokál, rýchle preludovanie po klávesoch a hmatníku a samozrejme dávku symfoničnosti a pompéznosti. Klasickú formulku dopĺňajú výborné výkony virtuóznych hudobníkov.

ExiviousExivious

exiviousBezmenný debut holandskej štvorice patrí medzi fanúšikmi inštrumentálneho progresívneho Metalu k veľkým objavom a nádejám. V jej radoch pôsobia vyberaní hudobníci: gitarista Tymon Kruidenier a basgitarista Robin Zielhorst zo Cynic, gitarista Michel Nienhuis z kapely Sengaia a bubeník Textures Stef Broks. Ich výkony sa uberajú veľmi kľukatými cestami s vysokým počtom zákrut, odbočiek a označení s nápisom Stop. Ktovie, či sa muzikanti ešte niekedy stretnú, aby nahrali pokračovateľa, verme, že sa tak v budúcnosti stane.

Gargamel Descending

gargamel

Nórska formácia s ľahko zapamätateľným názvom vyprodukovala v roku 2009 svoj druhý album a nezostala nič dlžná nálepke Eclectic Prog. Stará, poctivá škola spojená s modernými názvukmi melanchólie, ponurej atmosféry a temných farieb. Platňa obsahuje 4 skladby s celkovou dĺžkou 47 minút, takže progeri si prídu určite na svoje. Nádherný obal je už len zaujímavým doplnkom platne, ktorá by napriek dátumu svojho vzniku nemala zostarnúť.

Knight AreaRealm of Shadows

knight areaNa „územie rytiera“ dovoľuje holandské zoskupenie poslucháčom vstúpiť už po tretíkrát. Tentoraz sa v ich vybájenej krajine začína celkom pekne zmrákať. Ešte šťastie, že tiene zostávajú len v názve albumu a do nápadov kapely nezasiahli. Kapela sa drží osvedčeného modelu Neo-Progu, ktorý v 80. rokoch načrtli hlavne britské kapely IQ, Pendragon či Marillion a obohatila ho „niečím“ moderným. Očakávajte 9 skladieb, poslednú s minutážou nad 11 minút, klasické postupy, výborné výkony a adekvátny zvuk nahrávky. Obal je vydarený a drží vysoký štandard, viditeľný od debutu „The Sun Also Rises“.

Pain of SalvationLinoleum

pain of salvationJedna z najprogresívnejších kapiel posledného desaťročia vydala v roku 2009 DVD nosič „The Ending Themes“ a EP s názvom „Linoleum“. Predstavitelia švédskej školy zoskupení okolo fenomenálneho Daniela Gildenlowa znovu potešili svojich fanúšikov, aj keď niektorí z nich neboli posledným albumom z roku 2007 „Scarsick“ nadšení. Zatiaľ máme k dispozícii EP so 4 novými skladbami, 2-minútovou improvizáciou (skôr rozhovorom) a coververziou „Yellow Raven“, ktorá pochádza pôvodne od nemeckej formácie Scorpions (v 70. rokoch sa prezentovala odlišne než na neskorších platniach, čo je viditeľné i z gitarovej práce a sóla Uliho Jona Rotha). Som zvedavý, čím Pain of Salvation prekvapia na novom albume. Doteraz sa im to myslím podarilo vždy.

PantommindLunasense

pantommindBulharská progresívna scéna nie je svetu veľmi známa, preto chceme upozorniť na formáciu Pantommind a ich druhý počin „Lunasense“. Klišeovitý obal, pripomínajúci väčšinou kresby na albumoch nemeckých metalových progerov z 90. rokov, je potrebné prehliadnuť a sústrediť sa na samotnú hudbu. Na ploche 52 minút ponúka kapela 10 klasických skladieb, to znamená rytmické vylomeniny, zmeny tempa, sedemosminkový takt, nepravidelné riffy a neprehľadnú prácu rytmiky. Napriek tomu, že z platne je cítiť ten „juho-stredo-východoeurópsky“ syndróm, typický pre postkomunistické krajiny, aj náročný poslucháč by si mohol prísť na svoje.

Pictorial Wand Face of Our Fathers

pictorial wandNórske združenie produkuje symfonický Prog… a robí to veľmi dobre. Obal albumu je z druhu vynikajúcich, väčšina skladieb má dlhú minutáž, nápady sa sypú a muzikanti berú svoje poslanie so všetkou vážnosťou. Ich druhý album pokračuje v koľajach debutového kotúču z roku 2006 „A Sleeper`s Awakening“. Táto kapela by pre fanúšikov komplikovanej hudby mohla v budúcnosti priniesť nemálo umeleckých kvalít a možno i motivujúcich podnetov.

Porcupine TreeThe Incident

porcupine treeBritské zoskupenie vedené Stevenom Wilsonom bolo v 90. rokoch značne nedoceným pojmom. Tento stav sa začal meniť v roku 2002 vydaním albumu „In Absentia“ a dnes je kapela považovaná za veličinu novodobého Progresívneho Rocku. Jej nový počin síce nedosahuje kvalít predošlého trháku „Fear of a Blank Planet“, no znovu potvrdil nadštandardné kvality jednotlivých členov. Tí naservírovali 55 minút hudby, zloženej zo 14 chodov, ktoré reflektujú stav súčasnosti. Prevládajú tmavé farby, drsný rock strieda ambientné nálady, texty vyznievajú kriticky a mieria presne. Zo skladieb vyčnieva svojou dĺžkou „Time Flies“, zvyšok má kratšiu časomieru. Pre progresivistov sa album stáva povinnosťou.

The TangentDown and Out in Paris and London

the tangentMedzinárodná kapela vydala svoj piaty nosič prekvapivo rýchlo. V roku 2008 sa predstavila dvojalbumom „Not as Good as the Book“ a na letopočet 2009 prichystala ďalšiu novinku. Album už nemá také ambície ako ten predošlý, no stále je čo počúvať. Kapela spája to najlepšie od starých klasikov s modernými postupmi, aby mohla do bodky napĺňať vyhradený pojem Eclectic Prog. Úvodná 19-minútová skladba „Where are they now?“ by mohla nezasväteným čosi napovedať, o zvyšku nehovoriac. Album obsahuje i poctu legendárnej britskej škole Canterbury, okolo ktorej bolo v 70. rokoch sústredených viacero neznámych artrockových umelcov (Caravan a spol.).

MagmaËMËHNTËHTT-RÊ

magmaNa serveri progarchives.com je umiestnený rebríček 100 najviac uznávaných albumov roku 2009 a tipnite si, ktorý z nich sa s veľkým náskokom umiestnil na prvej priečke. Správne, Magma a ich posledná štúdiovka „ËMËHNTËHTT-RÊ“. Francúzska legenda, vedená Christianom Vanderom, tak obľúbená Lucasom Perným a inými fanatikmi, si zatiaľ moju pozornosť nevynútila a zrejme je to k mojej škode. Kapela si vytvorila v rámci Progresívneho Rocku vlastnú škatuľku Zeuhl a tej sa drží i na novinke. Výsledkom je nervydrásajúca púť v mimozemskom priestore, neuchopiteľná a zdanlivo chaotická. Titulná skladba je rozdelená na 4 časti, zvyšok tvoria dve kratšie kompozície. Na pochopenie hudby týchto Francúzov potrebujete viac ako veľa trpezlivosti, tolerancie a správnych mozgových buniek. Obal hovorí za všetko. Je ťažké uveriť tomu, že kapela môže aj po 40 rokoch od vydania debutu svojim fanúšikom stále ponúkať kvalitu, bez straty vlastnej tváre. Magme sa to očividne darí a fanúšikom nezostáva nič iné, len čakať na ďalšiu dávku plynúcej hudby od stvoriteľov záhadnej značky Zeuhl.

V rámci Musicone.sk a Progresívnej hudby sme v roku 2009 zaznamenali na našom území chvályhodnú vydavateľskú snahu hlohoveckej kapely Sisterhood of Klangpedal, ktorá sa podľa vlastných slov prezentovala prvým oficiálnym promo-počinom s kvalitným zvukom a hudobnými nápadmi. Náš kolega Lucas Perný, dá sa povedať, vydal krátkometrážny album prevažne bubeníckych sól a ďalších hudobných doplnkov „Psychedelic Winterland„, zasahujúci síce viac do psychedelických vôd, ale s progresívnymi tendenciami (je voľne dostupný na jeho oficiálnej webovej stránke). Na solídnej úrovni sa predstavila kvalitným demom kapela z Nového Mesta nad Váhom, Impress. Zaregistrovali sme aktívne pôsobenie skupín Back Pain a Abstract, samostatné vystúpenia legendárnych spolkov Fermata či Collegium Musicum. Koniec koncov, festival beatovej hudby na Zelenej vode sa sčasti niesol v znamení progresivity, k Fermate a CM sa pridali klasickí i klasicizujúci Gattch. No, iste snom niektorých ľudí je nový počin od pojmov, ktoré v zasvätených kruhoch požívajú zvláštnu úctu, či už je to Aeneas, Nostrum, Caress, Dead Poets Society, Castaway, Reflections, Miscellane, V13ault či Xibalba. Ktovie, možno raz… aj keď v prípade rozpadnutých skupín to možné asi nebude. Osobne ma mrzí, že počas ich aktívneho pôsobenia som im nepreukazoval náklonnosť a dostávam sa k ich nahrávkam dodatočne. Večná to škoda. Ak si pomyslím, že i košické kapely formovali tvár slovenskej progresívnej hudby 90. rokov, je to na zaplakanie…

Ako by teda svet vyzeral bez umelcov, ktorým jednoduchosť a prvoplánovosť komerčnej hudby veľa nehovorí a umelecky ich nenapĺňa? Myslím, že tým by sme my ako ľudia, vyžívajúci sa v komplikovanej a nadčasovej tvorbe širokého spektra celej Progresívnej scény, prišli o chvíle, ktoré sú jedinečné a výnimočne sa opakujú iba pri posluchu našich obľúbencov. Či už ide o klasikov žánru, neaktívnych, príp. pôsobiacich na inom hudobnom poli, stálice, ktoré nechcú o zániku Art Rocku počuť alebo nové nádeje, zaručujúce jeho evolúciu. Necháme sa prekvapiť, čím nás rok 2010 prekvapí. Ešte na záver, zahraničným a slovenským kapelám, ktoré som zabudol zmieniť, sa ospravedlňujem.

Odkaz pre čitateľov: Dúfame, že serveru Musicone.sk zachováte priazeň aj v tomto roku, aby sme mohli svoje vedomosti a skúsenosti naďalej šíriť medzi vás. Ďakujeme…

Marek Danko

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *