Fanúšikom progresívnej rockovej hudby predstavujeme na sklonku roka 12 počinov, ktoré podľa môjho názoru stoja za pozornosť a v zhone predošlých mesiacov som na ne trestuhodne pozabudol. Pôjde výlučne o albumy americkej proveniencie. Siahol som väčšinou po neznámych pojmoch, vynechal som Dream Theater, Queensryche, Redemption a taktiež projekt OSI, predstavovaný v rámci iného článku. Krátky prierez je sformovaný na základe výročného prehľadu serveru progarchives.com.

Dysrhythmia – Psychic Maps

V prípade zoskupenia Dysrhythmia máme tú česť s pomerne málo známym zoskupením, ktoré sa na Progresívnej scéne predstavilo v roku 2000 albumom „Contradiction“. Menovaní páni teda nie sú nováčikmi a dokážu hrať dosť netradične, komplikovane a technicky. V každom prípade ich inštrumentálne kompozície majú hlavu i pätu. V tomto roku sa prezentovali platňou „Psychic Maps“. Ich kúsky si môžete vypočuť na serveri Youtube, no treba si nervovú sústavu nastaviť na správny stupeň odolnosti. Trpezlivosť v prípade Dysrhytmie víťazí dvojnásobne…

Ron Jarzombek – PHHHP! Plus

To isté, čo o predošlej kapele, sa dá povedať aj o výnimočne nadanom a technicky brilantnom gitaristovi Ronovi Jarzombekovi (Watchtower, Blotted Science, Spastic Ink). Jeho prvý sólový album „PHHHP!“ z roku 1998 vyšiel znovu pod názvom „PHHHP! Plus“. Obsahuje okrem skladieb z debutu aj 12 doplňujúcich trackov z nahrávania, tentoraz sú všetky v lepšej kvalite. Hudobne sa nesie na vlnách búrlivého inštrumentálneho rocku, stále však s vynikajúcim Ronovým citom pre melodiku, poriadok, logiku a tvrdé gitarové riffy.

Phideaux – Number Seven

Multiinštrumentalista Phideaux Xavier nahráva a vydáva albumy od začiatku 90. rokov, pribúdať začali hlavne v poslednom čase. Na svojom ostatnom počine sa aj napriek svojim dispozíciám obklopil početnými spoluhráčmi. Platňa je rozdelená na 3 časti: Dormouse Ensnared, Dormouse Escapes a Dormouse Enlightened (zrejme ide o príbeh o nejakom zvierati, v angličtine dormouse znamená plch, ale istý si nie som). Poslucháči musia okrem progresívnych postupov, ovplyvnených starými klasikmi, rátať aj s menšou dávkou psychedelickosti a súčasnej, čiže chladnejšej atmosféry nahrávky.

The Decemberists - The Hazards of Love

Kapela hudobníkov, ktorá má v zostave 5 stálych členov a kvinteto vokalistov, reprezentuje odnož, ktorú kritici zvyknú označovať progresívnym folkom. Vzhľadom na to, že náš prehľad si nekladie žánrové bariéry (v podstate samotný termín “progresivita” je značne široký), rozhodol som sa zaradiť aj ich, v poradí už 5. štúdiový počin. Albumu dominuje jemný odtieň, prevláda na ňom kľud a na svoje si prídu hlavne milovníci melancholickej atmosféry. Nástrojové obsadenie je napriek folkovým tendenciám kapely striedme, vyčnievať môže hádam len banjo.

Transatlantic – The Whirlwind

“Hviezdne” kvarteto Morse, Portnoy, Stolt a Trewavas sa po 8 rokoch vrátilo na scénu impozantným spôsobom, a to rovno formou 2CD. Prvý disk obsahuje jedinú (!) 77-minútovú (!!) skladbu, v druhom kotúči je zanesených 8 pomerne kratších kúskov. Polovica z nich sú coververzie od klasických interpretov – Genesis, Santana, Procol Harum a Beatles. Transatlantické spojenie 4 osobností znovu prinieslo poslucháčom vytúžený umelecký zážitok.

The Source – Prickly Pear

Po debutovom albume z roku 2006 prišlo štvorčlenné zoskupenie The Source s ďalším počinom, zabalenom do ilustrovaného obalu. Kapela sa na ňom predstavuje s 5 dlhšími kompozíciami, v ktorých okrem objavovania vlastnej tváre zabieha do tradičných postupov zo 70. rokov, používa vznosné melódie a komponuje rozkošatené skladby. Technický potenciál hudobníkov umožňuje poslucháčom vyžívať sa v zložitých komplexných štruktúrach a postupoch, na druhej strane tak kapela činí s citom pre istú symfoničnosť a pátos. Platňa určená hlavne priaznivcom klasického Art Rocku, kombinovaného s decentnými modernými prvkami.

Syzygy – Realms of Eternity

Skupina so záhadným názvom prebratým z astronómie participuje v hudobnom odvetví zvanom Crossover Prog. Slovami ich fanúšika, “ak máte radi staré klasiky BRAND X, CURVED AIR, DEEP PURPLE, ELP, GENESIS, GENTLE GIANT, JETHRO TULL, KING CRIMSON, LED ZEPPELIN, RUSH, UK, YES a súčasných umelcov DREAM THEATER, FLOWER KINGS, OSI, PLANET X, PORCUPINE TREE, SPOCK’S BEARD, TRANSATLANTIC, ECHOLYN a ďalších, obľúbite si i SYZYGY”. Po prvom albume (2003) prišli v tomto roku s ďalším príspevkom do klenotnice žánru, zároveň treba poznamenať, že členovia kapely sa predtým činili v starších združeniach ABRAXAS a WITSEND.

Derek Sherinian – Molecular Heinosity

Zaujímavým počinom sa v roku 2009 prezentoval i bývalý klávesák (nielen) Dream Theater. Po tom, ako s nimi vydal v roku 1997 nedocenený album “Falling Into Infinity” a následne živák “Once in a Livetime”, sa vzájomná chémia medzi členmi “Divadla snov” nevyvinula a Derek bol nútený odísť na sólovú dráhu. Samozrejme sa ďalej aktívne podieľal aj na platniach PLANET X či PLATYPUS. Jeho v poradí šiesty album pokračuje v nastolenej ceste z roku 1999 hľadaním adekvátnej vyjadrovacej formy pre kapelu, ktorá by ctila jazzové postupy, metalovú tvrdosť i inštrumentálne klávesové cítenie hlavného protagonistu. V poslednom čase sa súčasťou jeho konceptu stali i kreslené obaly, na míle vzdialené raným počinom, na ktorých sa Derek objavoval osobne.

Jordan Rudess – Notes on a Dream

Zhodou okolností sa stalo, že v tomto roku vydali svoje sólové počiny všetci klávesáci, ktorých spája(lo) meno Dream Theater. Kevin Moore vydal album pod hlavičkou kapely OSI, Sheriniana sme predstavili v predošlých riadkoch a do tretice prichádza teraz holohlavý muž Jordan Rudess, súčasný hráč DT. Jeho klávesová hra je už od čias pôsobenia v kapele Dixie Dregs veľmi osobitá. Charakterizujú ju hlavne dôraz na melodiku, klasické cítenie, tvorenie rôznych zvukov, nezvyčajné zmeny a prstolamná technika. Desiatym sólovým počinom znovu potvrdzuje Rudess svoje výnimočné klávesové schopnosti a zároveň si upevňuje postavenie na Progresívnej scéne. Názov albumu a skladieb však hovorí za všetko – ide o voľné úpravy a variácie na rôzne skladby “Snového divadla”, spolku, ktorý sa v rámci tohto článku spomína až podozrivo často.

Time`s Forgotten – Dandelion

Šestica hudobníkov z Kostariky produkuje na svojom druhom albume hudbu podobnú Metalu (DT, OPETH) s názvukmi progresívnych prvkov, ktoré majú rôzne zdroje – Peter Gabriel, PINK FLOYD, PORCUPINE TREE, atď. Výsledkom je zaujímavá mixtúra s juhoamerickou príchuťou, najviac však obnažuje svoje metalové korene. Púpava v názve albumu nie je veľmi vhodne zvoleným objektom, ale to už bol zrejme úmysel tvorcov. Na platni spolupracovalo viacero hostí, ktorí mali na starosti hlavne vokály. Výnimku tvoria dychové nástroje – píšťaly a gajdy.

Hourglass – Oblivious to the Obvious

Pomaly sa prehľad albumov z roku 2009 blíži do finále. Na predposlednom mieste je usadený štvrtý štúdiový počin formácie Hourglass, vydaný vo forme 2CD. Ich náplňou sú rozsiahle kompozície, ktoré oscilujú na hrane Progresívneho Rocku a Metalu s nesmiernym šarmom a nadšením. Či už je to titulná 30-minútová skladba, inštrumentálka “Delirium”, vyše 20 minút trvajúca “38th Floor” alebo úvodná “On The Brink”, vždy poslucháč dostáva na podnose výborné nápady a skvelé muzikantské výkony. Hourglass prezentuje poctivo zohranú a znejúcu kapelu, ktorá by mala získať vyššie ocenenia. Ich najnovší dvojalbum má k tomu najlepšie predpoklady, no sami vieme, ako to väčšinou býva s uznaním poctivých a neznámych umelcov (a navyše ten obal je na skromné pomery výtvarných umelcov kresliacich pre progresívne kapely viac ako vydarený).

Shadow Gallery – Digital Ghosts

Na koniec si ľudia zvyknú nechávať svoje najväčšie tromfy. Nie inak je to aj v prípade tohto prehľadu významných albumov za uplynulý rok. Kapela Shadow Gallery je skutočnou Legendou, nepokorenou nepriaznivým osudom ani nevšímavosťou zo strany verejnosti. Kráča vlastnou cestou, hrdo vytýčenou už bezmenným debutom z roku 1992. Táto skupina nikdy nevystupovala naživo a počas dlhých rokov ju tvorila šestica vynikajúcich hudobníkov, zamestnaných väčšinou v nahrávacích štúdiách. Zmena však nastala v minulom roku, kedy náhle zomrel spevák Mike Baker následkom zástavy srdca. Správa o jeho smrti v radoch fanúšikov spôsobila smútok, sám som podľahol pocitu, že Shadow Gallery už nikdy nevydajú žiadne dielo. O to väčší šok spôsobil tento album, ako vždy vydaný bez reklamy a v tichosti. Hlavný tvorca hudby Gary Wehrkamp povolal na palubu Briana Ashlanda a americký koráb bol znovu pustený do rozbúrených vôd showbusinessu. Šiesty radový počin “Digital Ghosts” nepotrebuje žiadne komentáre. Kto uvedenú kapelu uznáva a počúva, sklamaný iste nebude, kto sa v progresívnej hudbe nepohybuje, tomu to bude ukradnuté. Skupina si berie všeličo z odkazov predošlých dekád, rockovú jemnosť a spevnosť, metalovú energiu a melodiku, komplikovanosť progresivity a zostáva verná odkazu vlastnej minulosti. Dúfam, že sa v ich podaní dočkáme ešte mnohých hodnotných počinov… Mike Baker by bol s ich prácou určite spokojný.

Na záver by som chcel skonštatovať, že rok 2009 v rámci Progresívnej hudby ako celku príjemne prekvapil. Samozrejme, dnešné počiny sú v porovnaní s predošlými dekádami neporovnateľné, ale i tak je čo počúvať. Americkej scéne, ktorá v 80. a 90. rokoch produkovala najviac počinov, dnes konkuruje početná scéna európska. O jej prínose za tento rok bude reč v ďalšom príspevku, uverejnenom na vašom/našom serveri Musicone.sk.