0

Plastic Swans pripravili Košiciam nezabudnuteľný zážitok

Kde inde by sa mohol fajnšmeker v Košiciach v terajšej situácii kultúrne vyžiť tak dobre ako v Tabačke? Nie inak tomu bolo aj 16. decembra vo večerných hodinách. Alternatívna (a tým myslím skutočne alternatívna) kapela z Banskej Bystrice nadelila svojim priaznivcom veľkú porciu slovenských a anglických piesní. Tie naživo vyzneli fantasticky a potvrdili skutočnosť, že alternatívna hudba najlepšie znie naživo, no veľmi ťažko sa počúva doma, v sterilnom prostredí, zo sterilného prehrávača alebo počítača.

Tradičný nešvár alternatívnej hudby spočíva v tom, že s takou energiou a feelingom si doma album od Longital, Kvetov nikotínu, Sto múch, Jelly Belly, Noisecut, Deža Ursinyho, Karpatských chrbátov, Chiki Liki Tu-a, Zuzany Homolovej, Nourish My Fame či The Uniques bohužiaľ nevypočujete. Pôjdete na koncert, ten vás emocionálne naplní, privedie do vytrženia, usekne vám hlavu svojim energickým nábojom. Prídete domov, pustíte si platňu, čakáte rovnako silný zážitok a… počujete sterilitu. Víťazí ten, kto svoju hudbu podá s netradične (novátorsky) prešpekulovanými linkami a skombinuje ich tak, aby pôsobili čo najrafinovanejšie.

Banská Bystrica patrí  medzi tri mestá (zvyšné dve si dosadí každý sám), kde sa momentálne hrá najlepšia slovenská hudba. Plastic Swans sú spolu s Kontinuum, Sto múch, Kubiz, Abstract, Quantum, a ďalšími, poprednými predstaviteľmi tej kvalitnejšej banskobystrickej hudobnej scény. Na len nedávno vzbúrenej alternatívnej vlne dokážu surfovať s takou zručnosťou a prehľadom, až je to jednému podozrivé. Ich independentná tvorba je plná kvalitných gitarových nápadov, perfektných melódií, skvelej klavírnej práce, melancholickej atmosféry a pocitovej naliehavosti. Nie je recesistickou, ani experimentálnou, nevydáva sa psychedelickou cestou, no určite je progresívna. Alternatívu nevynímajúc… tej je v tvorbe Plastic Swans dosť. Kapela, ktorá vlastne neponúka alternatívu k ničomu, by sa ani nemala nazývať alternatívnou, ale to som už odbočil od témy… Prípad PS je úplne iný. Banskobystričania sú alternatívni nadostač.

Koncert sa uskutočnil v rámci putovného festivalu Barbakan Tour 2011, takže ešte pred jeho začiatkom mohli ľudia na prízemí Tabačky zhliadnuť ukážky súťažných filmov. Nakoniec bol počet divákov až (ne)prekvapivo veľmi nízky, no ani to nezabránilo labutiam odohrať strhujúce vystúpenie. Zvedavé očí upierali pozorný pohľad na päticu, hrajúcu v klasickom obsadení. Parádna rytmika, gitara nabrúsená tak akurát, aby nerušila, ani neuspávala, výborné syntezátorové zvuky a klávesové linky, presvedčivý výkon speváka, zaujímavý farbou hlasu i frázovaním.

Tým, že kapela má v repertoári najmä anglicky spievané piesne, by mohla byť považovaná v zahraničí za exportný artikel. Aj keď na tomto poli by sa muselo ešte všeličo zmeniť. „Labute“ stavajú na obidvoch vydaných počinoch, „Plastic Swans“ (2008) i „Mingled Stories“ (2010). Sú na nich umiestnené silné kusy, ktoré netreba menovať, pretože kvalitatívne stoja veľmi vysoko a takmer na rovnakej úrovni. Hudobníci nesmeli vynechať svoju zrejme najväčšiu hitovku „I Saw a Chapel“, ktorá svojou zvláštnou tanečnou linkou pritiahla pozornosť aj menej zainteresovaného publika. Inak sa vystúpenie nieslo v striedaní výbušnejších skladieb s baladickými, pri lyrických pasážach si vokalista vypomohol stoličkou.

Vrchol koncertu predstavovali slovensky spievané skladby. Či už ide o klipovku „Poľana“ alebo uhrančivý „Spánok“, som veľmi rád, že kapela začala písať texty aj v slovenčine.

V zahraničí jej to na atraktivite asi nepridá, ale v očiach domácich fanúšikov (ktorých je najviac) si určite polepší. Na koncerte odznelo ešte veľa ďalších slovenských skladieb a môžem prezradiť, že fanúšikovia tejto kapely sa majú na čo tešiť. Nezostáva len dúfať, že Plastic Swans vypustia v roku 2012 nový album, ktorý bude spomedzi všetkých ich počinov najlepší. Zaujímavé je, ako dobre to kapele sedí v tejto novej polohe. Na druhej strane, chlapci určite nezanevrú ani na anglicky spievané songy. Kto by Slovensko potom mohol reprezentovať v zahraničí (aký idealizmus…)?

Autor fotografií: Jakub Horbaj (ďakujeme za poskytnutie záberov).

Profil autora: Horbi_photo na serveri FaceBook

Marek Danko

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *