Francúzskou, progresívnou-rockovou scénou sedemdesiatych rokov otriasla jedna z najpozoruhodnejších kapiel všetkých čias s názvom Magma. Predstavte si kapelu, ktorej hudba a myšlienka je tak ťažko opísateľná, že pre ňu muselo vzniknúť nové pomenovanie – zeuhl. Tento hudobný “žáner” je zmesou moderného jazz-rocku, vesmírneho rocku, vážnej hudby, opery a avantgardy. Myšlienka Magmy je temnou vesmírnou záležitosťou, ktorá je o dramatickom príbehu planéty Kobaïa, jej pozemšťanov a utečencov zo zdevastovanej planéty Zem. Ekologický odkaz pre ľudstvo je jednoznačný. Členovia sa striedali okolo lídra a “hlavného kobaïana”, francúzského jazzové bubeníka Christiana Vandera. Magma vytvorila vesmírny príbeh, písaný vo vlastnom vymyslenom jazyku – kobaištine. A to je všetko len jedno z mála prekvapení, ktoré vás v tomto článku čakajú.

Magmu založil v roku 1969 (Paríž), bubeník Christian Vander, inšpirovaný víziou predstavy duchovne založeného ľudstva a ekologickej budúcnosti. Vander vymyslel sci-fi príbeh o budúcnosti, v ktorej sú ľudia vyhnaný do vesmíru a usídlia sa na planéte Kobaïa. O niekoľko desaťročí vznikne konflikt, kde sa Kobaïania (potomkovia pôvodných kolonistov) stretnú s inými utečencami zo Zeme. To je v stručnosti  hlavný dej, tejto vesmírnej trilógie. Vojny s pozemšťanmi rozoberajú albumy : Magma (Kobaïa) z roku 1970,  1001 Centigrades z roku 1971 a vrcholový koncepčný album tejto skupiny, Mekanik Destuktiw Kommandöh z roku 1973. Nasledujúce albumy Köhntarkösz (1974), Live (1975), Üdü Wüdü (1976)  rozoberajú vojny s obyvateľmi – Orkami – a posledný Attahk (1978) je o príbehoch Ourgona a Gorga. Za spomenutie stojí aj fakt, že obal kreslil slávny vytvarník Giger. Okrem siedmych hlavných albumov Magma vydala mnohé ďalšie, ktoré sa prelínali so sólovou tvorbou Christiana Vandera (napríklad albumy K.A. Kohntarkosz Anteria /2004/ a Köhntarkösz sú súčasťou druhej trilógie). Vrcholom Magmy navždy zostane album Mekanik Destuktiw Kommandöh, inšpirovaný skladateľom Carlom Orffom.  Jedna z hlavných vokalistiek je samotná manželka Christiana Vandera, Stella Vander a okrem iných na koncerte hosťujú aj dve významné postavy skupiny Magma : basgitarista Janick Top a spevák Klaus Blasquiz. Nadčasovosť Magmy potvrdzuje aj DVD dokument z reunionu. Vrchol konštruktu Mekanik Destuktiw Kommandöh alebo drum and bass kúsok De Futura zaujme každého človeka, s dobrým hudobným vkusom.

Kompletný  Mekanik Destuktiw Kommandöh naživo z roku 1977…

Kobaiština je zmesou jazykov, ktorý sa v množstve prípadov podobá na francúzštinu a nemčinu. Najmä podobnosť s druhým spomínaným jazykom skupine skôr uškodila ako pomohla. Čiarky na W, dvojbodky nad I alebo mäkčene nad G – to všetko je súčasťou podivných názvov skladieb a súčasťou textov skupiny.  Existuje dokonca kobaiský slovník, ktorý je dodávaný spolu s hudobnými nosičmi.

Pôvodné zeuhl kapely (ako napríklad Weidorje, Dün alebo Art Zoyd) boli zložené tiež z pôvodných členov Magmy, ktorí ju opustili. V súčastnosti existuje množstvo hudobných skupín, ktoré hrajú zeuhl music a ich cieľom je “dosiahnuť zvuk Magmy”. Nedocenenou osobnosťou Magmy je spevák Klaus Blasquiz, význačný svojim imageom na štýl Ježiša Krista. Občas si zahosťuje aj v novej Magme.  Fenoménom je aj Vanderov psychiatrický “falzetový škrek”. Hudbe dodáva ešte viac hysterickej, strašidelnej a dramatickej atmosféry. Klip francúzskej televízie (z roku 1970) je určený naozaj pre silné povahy…

K  fandom Magmy patria napríklad  : gulečníkový hráč S. Davis, spevák J. Lydon alebo bubeník H. Zacha.

Skupina sa rozpadla až v roku 1983 a svoju činnosť znovu obnovila v roku 1996. Aj keď jej súčasťou sú iba dvaja pôvodný členovia (Vander a jeho žena Stella), na koncertoch skupiny sa pravidelne objavujú pôvodní členovia skupiny. Najnovší album z roku 2009 nesie názov Ëmëhntëhtt-Rê a zopár slov o ňom napísal aj hudobný kritik Marek Danko, vo svojom článku Progresívne rockovanie (časť 2).  Za spomenutie stojí aj koncerty Magmy v Prahe v rámci festivalu Alernativa v roku 2005.

Hudba Magmy je tak silná ako akési  “hudobné náboženstvo”. Vizuálny prejav skupiny je jedno z hlavných charakteristík. Fascinujúci je hlavne Vanderov precítený prístup k hudbe a energii, ktorú do nej dáva. Jednoducho bubenícky mág, ktorý hudbu berie ako výpoveď, svedectvo a posolstvo.  O tom že Christian Vander duchovne nestarne, ste sa mohli presvedčit aj vo videách. Aj keď je vo Francúzsku legendou, u nás je príbeh fiktívnej planéty Kobaïa, iba undergroundovou záležitosťou. Dúfam, že článok privedie k tomuto hudobnému fenoménu ďalších poslucháčov.

Vlastnými slovami – …ako som objavil Magmu
Mimo recenzie som sa rozhodol napísať aj niečo osobné. Bolo to niekedy v lete minulého roku, keď mi jedna dievčina, známa pod svojským nickom “Čajová Konvica”, poslala link na kapelu, ktorá sa stala jednou z mojich najobľúbenejších. Vtedy to bol pre mňa absolútny šok! Podobný typ hudby som nikdy nepočúval a  za bicou súpravou som videl  chlapíka, ktorého vizáž bola tej mojej nesmierne podobná.  Video Magmy ma ohromilo! Cítil som z toho dobrú šow, image,  myšlienku, vážnosť a tajomnosť.  Myslím, že prvé video bolo De Futura a nasledujúce z reunionu. Postupne som si zaobstaral celý album Mekanik Destruktiw Kommandoh, ktorý pre mňa v podstate zmenil celé chápanie hudby samotnej.  Zmenil nielen chápanie hudby, ale aj predstavu postavenia bubeníka v hudobnej skupine. Okrem Roberta Wyatta zo Soft Machine, mi tak pribudol medzi vzory bubeníckych lídrov aj Christian Vander. Len ťažko sa dá slovami opísať, čo pre mňa Magma znamená. Vander robil presne to, o čom sa snažil na koncertoch sám. Dávať do hudby úplne všetky emócie a energiu. Chápanie rytmu ako určitého vyjadrenia myšlienky a emócií. Jednoducho, expresionizmus v bubeníckom chápaní. Celý album Mekanik, sa dá chápať ako celok a jednotlivé skladby sa priam dokonale prelínajú. V Magme je dominantný aj môj druhý, obľúbený hudobný nástroj – piano. Myslím, že bicími a pianom sa dá najvýstižnejšie vyjadriť pocit, myšlienka alebo nálada. Nevravím, že pri iných nástrojoch nie, ale mne osobne sú bicie a klávesové nástroje najbližšie.  Ďalším prvkom sú zložité rytmi, ktore sa pravidelne striedajú s protirytmami. Nezávisle od seba prebiehajú dve línie – melodická a rytmická. Charakteristická črta Magmy sú vokály, ktoré vyniknú práve pri týchto protirytmoch. Vanderov štýl hry na bicie je niekedy jednoduchý a niekedy značne komplikovaný. V skutočnosti to nie je  iba o samotnom hraní, ale aj o spôsobe vyjadrenia pocitov pri hraní. Dalo by sa to prirovnať k bozkávaniu. Je rozdiel, keď niekoho vášnivo pobozkáte a keď bozkávate len-tak, z dlhej chvíle. Podobne je to aj v hre na hudobný nástroj. Hranica medzi umením a strojovým hraním je v precítenosti hry a istom druhu pódiového divadla, ktoré Christian Vander so svojou skupinou zvládajú dokonale.

Referencie :
Wikipédia
Fotografie zo stránky last.fm
(poďakovanie patrí Sandre známej ako “Čajová Konvica”, za odporučenie na túto skvelú skupinu)