Marek Brezovský, Oscar Rózsa – Hrana … naj. art rock album

Hudba je jediná reč na svete, ktorou sa nedá povedať nič podlé (Juraj Tatár).

Album Hrana sa dočkal vydania až po Marekovej smrti. Demoverzií sa ujal Oscar Rózsa, no na albume sú aj hostia: Andrej Šeban, Marcel Buntaj, Juraj Tatár, Martin Valihora, Juraj Bartoš, Boboš Prochádzka a iný. Určite prekvapil Oscarov vokálny spev.

Keďže doba bola aká bola, je málo nahrávok, ktoré sa zachovali, ale archív Slovenského rozhlasu mal štyri pesničky, ktoré nahral a naspieval sám Marek s basgitaristom Marekom Minárikom a bubeníkom Michalom Kresťankom. Na albume sa nachádza 14.pesničiek. Iba štyri pesničky sú od Mareka čo je nesmierna vzácnosť. Spev (vokál) obohatený Oscarom, ktorý ma dosť dobrý hlas. Nechápem, prečo Marekovi, niekto vytýka jeho „blavácky“ afekt … nechápem a krútim hlavou (aj keď v pesničke Chcem byť sám, je počuť povestné ne).

Album vyšiel iba v malom množstve, konkrétne 1000 kusov, smutné číslo.

Čo povedal o albume Hrana Oscar Rózsa:

„Bola to pre mňa obrovská škola. Prvýkrát som bol sám vojak v poli, aj keď hlavne vo fáze spievania mi veľmi pomohol Andrej. Hrajú tam síce aj iní muzikanti: niekoľko vecí hrá na bicích Martin Valihora, v jednej Marcel Buntaj bicie a Ďurko Tatár klavír, Ďurko Bartoš hrá trúbkové sólo, Boboš Procházka harmoniku a Andrej gitaru, ale veľa vecí hrám sám a často som musel zvažovať v akom poradí nahrať nástroje aby to šľapalo. Bicie som napríklad nahrával prvýkrát v živote. Najväčšiu trému som však mal zo spevu. Tiež som predtým nikdy nespieval a hlavne som mal predlohu: Marek bol fantastický, mal jadrný, nekompromisný prejav. Našťastie ma vedel Andrej producentsky usmerniť. Ďalej je v tej hudbe obrovské množstvo prednesových miest, interpretačných nuansov ktoré odrážajú fakt, že Marek študoval vážnu hudbu. Jednu skladbu sme s Ďurom Tatárom a Marcelom Buntajom zbiehali asi hodinu a pol kým sme našli optimálne tempové zmeny. Pri nahrávaní gitary sme sa často hrali vyslovene s notičkami. Andrej bol týmto prístupom fascinovaný a vôbec ho odo mňa nečakal, dovtedy ma poznal len ako spontánny živel.“

Album Hrana:

1. Keď kvety stromom odpadnú, 2. Hračičkár, 3. Niekde zvoní hrana, 4. Kušulenka, 5. Chcem byť sám, 6. More a ty, 7. Cigánska, 8. Lano Estakado, 9. 68, 10. Všetko je inak, 11. Holičová výpoveď, 12. Láska, 13. Nechcem byť ako ostatní, 14. Medzi nebom a …

Nasledujú jednotlivé pesničky + texty

1. Keď kvety stromom odpadnú – melancholická pesnička, ktorá sa mi zapáčila hneď, nádherný klavír, stúpanie, klesanie, hudobné prechody ako sa patrí, postupne sa pridá basa a bicie a to tvorí základ vyrovnanej harmónie. A prichádza neuveriteľný hlas Oscara Rózsu, ktorý vie pritvrdiť a ubrať tam, kde treba. Neviem či som sa úplne trafil do textu, ale snažil som sa

“Blízko z brány obstarám, keď chceš a pritom musíš, dám ti vzduch čo dýcham sám, keď bez vzduchu sa dusíš. Fajn som tam odchádzam, fajn som tam ožívam. Keď kvety stromom odpadnú, ja samoty sa bojím, srdcia musia priľahnúť, bez vzduchu mojej zhorím. Fajn som tam odchádzam, fajn som tam ožívam. Ráno tu všetci zafúkaj, a napni správne plachty, a loďou odpáľ do raja, a zostaň s ňou navždy. Fajn som tam odchádzam, fajn som tam ožívam”.

2. Hračičkár – klavírne umenie, opäť super spev v podaní Oscara Rózsu

“V priestore len tak tu stál a bolo mu fakt všetko jedno, otvorené oči mal a bolo mu fakt všetko jedno. Nesmial sa a netriasol a bolo mu fakt všetko fak, začal si s tým zápasom. Muž bol pripravený ísť, skúsi to isť tmou. Ako ten čas ubiehal, zrazu nevedel či je mu to tak jedno, ten čo sa totiž fakt stal, že vôbec nevedel či je mu to tak jedno, napokon aj zima prišla. A Nebolo, nebolo mu to jedno, ako keď si pozhasína. Muž nevedel či je pripravený odísť tmou. Muž nevedel či je pripravený odísť tmou. A potom nakoniec už muselo mu byť všetko jedno, nemal inej voľby a tak, bolu mu to fakt všetko fak, bič na seba upletený, a muselo mu byť všetko jedno, celý život rovnaký. Muž bol pripravený odísť tmou, … tak teda odišiel preč preč zo svojou wouu”.

3. Niekde zvoní hrana – pomalá balada

“V diaľke počuť hlasy, fanatických más, niekde zvoní hrana, niektorému z nás, nad džungľou sa stmieva, vo mne svieti slnko peace. Do života prší, skracuje sa dych, niekde zvoní hrana, všetkých zvolených, poď do môj ho sveta, u mňa vládne slnko peace. Tak prečo prečo, tak prečo načo, tak prečo prečo, tak prečo načo”.

4. Košulenka – rytmickejšia pesnička, kde je aj trubka v podaní Ďura Bartoša

“Bejby je to fajn, keď ťa vidím jak tu stojíš, si krásna ako ruža, aj tvoja košulenka, aj tvoja podprsenka sú už dole, raz dva tri a ná ná ná. Bejby je to fajn, keď ťa vidím jak si krásna, som šťastný fakt, aj tvoja košulenka, aj tvoja podprsenka sú už dole, raz dva tri a ná ná ná”.

5. Chcem byť sám – opäť tu máme pesničku s melancholickým textom, pozor spieva Marek Brezovský !!!

“Sedím v bare kam občas chodím, vždy vtedy keď chcem byť sám, keď nechcem nikomu pomáhať, nechcem nikoho urážať ani smiať sa mu, vtedy keď patrím len sám sebe, a so sebou je mi fajn je mi fajn. A tak sedím v tom bare a sledujem tváre, celé to zafajčené kino špinavé poháre, zvyšky kávy a nejaké dievča, hovorím si nemalo by tam byť samé, mohol by som si k nej sadnúť, a možno by sme boli spolu aj šťastní, ale dnes nie dnes fakt nie, dnes chcem byť sám. A tak sedím v bare a rozmýšľam, či si k nej sadnem, rozmýšľam o tom čo by som mohol spraviť, o tom čo by som určite inokedy spravil, ale dnes nie dnes fakt nie, dnes c hcem byť sám a je mi fajn. Dnes chcem byť sám, a dnes som sám, ja chcem byť sám. Cesty sa nestretnú, dnes chcem byť so sebou sám, cesty sa nepretnú, dnes nič nové nehľadám, cesty sa nestretnú, prišli sme v nepravý deň, dnes večer nič nové, so sebou neodnesiem, dnes večer so sebou, nič nové neodnesiem”.

6. More a ty – nič sa nespieva, treba sa započúvať do hudby. Inštrumentálna
7. Cigánska – klavír opäť niečo neuveriteľné, také sa mi páči, spev Oscar Rózsa

“Presne taký ako iný, z výšky sa na svet pozerá, vidí všelijaké ľudské činy, tvár pre ktorou sa neschovám, koľký prišli dole na Zem a niečo tu hľadajú, ale čo ak je to všetko jedno. Chodíš stále ako iný, dívaš sa na to bez okľúk, vidíš všelijaké ľudské činy, na jeho tvár nemôžeš zabudnúť, mnohí hľadia dole na Zem, a nádej tu hľadajú, ale čo ak zmizla niekde vo sne”.

8. Lano Estakado – spev Marek Brezovský, čistá improvizácia, ktorá je dokonalá. Pár krát zaznie Lano Estakado, končí slovami “Už zase mi je zle”
9. 68 – Inštrumentálna
10. Všetko je inak – famózny spev a klavír, sklaniam sa pred textom, hraním a spevom. Spev Marek Brezovský

“Na miesto mora, topím sa v bažinách, niečo sa stalo s pravdou, niekto mi zobral dych, čierna biela, splývajú v uliciach, hľadá sa sedem statočných. Fajn vojna je dohraná, fajn vojna je skončená, nie nestojím o milosť, v raji v raji je miesta dosť. Všetko je inak, niekto mi kradne vieru, otvára ústa , púšťa z nich, iba teplý vzduch, zasial som seba, a zožal nedôveru, ale hlavu mi aj tak nevezmú , nevezmú nevezmú nevezmú. Fajn vojna je dohraná, fajn vojna je skončená, nie nestojím o milosť, v raji v raji je miesta dosť”.

11. Holičova výpoveď – Inštrumentálna, tam zakričí v pozadí teraz to ale pôjde
12. Láska – spev Oscar Rózsa

Stretli sme sa náhodou, bol taký pekný, krásny deň. A boli sme už neviem kde, aj tak to nie je podstatné. Viem iba že sme boli spolu v ústave alkoholu. Boli sme sa rozprávať krásne sa rozprávať o sebe. Stretol som ju náhodou, bol taký pekný, krásny deň. A boli sme už neviem kde, aj tak to nie je podstatné. Viem iba že sme boli spolu v ústave alkoholu. Boli sme sa pozerať, na seba sa pozerať, bolo fajn. Stretol som ťa náhodou, tam pod modrou oblohou, a boli sme už neviem kde, aj tak to nie je podstatné, viem iba že sme boli v ústave alkoholu. Boli sme sa milovať, boli sme sa milovať, milovať, milovať, milovať. La la la láska”.

13. Nechcem byť ako ostatní – spev Oscar Rózsa
14. Medzi nebom a … – Inštrumentálna

Dúfam, že sa vám album bude páčiť, ja osobne som ho počul 100 krát a stále sa k nemu vraciam. Album ktorý ma opisuje, v jeho textoch sa vidím ja a určite sa nájdu aj iný.

Všetko je inak je najlepšia skladba z albumu, po všetkých stránkach: textovej, speváckej, hudobnej. Oscar Rózsa sa mi najviac páči v skladbe Keď kvety stromom odpadnú.

Za záver zacitujem Danielu Belicovú, snaď sa nenahnevá

„Počúvala som ho znova a znova, a vždy som nachádzala niečo nové, zvuk, ktorý ma prekvapil, slovo, ktoré zasiahlo tú správnu časť mozgovej hemisféry. A mne ten album, ktorý vyšiel v obmedzenom náklade tisíc kusov, zmenil život. Možno trošku smiešne a nadnesené prehlásenie, ale dnes si uvedomujem, že to tak skutočne bolo. Odrazu som začala inak myslieť, inak dýchať, inak sa pozerať na svet a na ľudí v ňom. Nikdy som nič podobné nezažila. a asi ani nikdy nezažijem. Už ani nechcem. Marek Brezovský, napriek tomu, že poznám len cez jeho piesne, má v mojom živote dôležité miesto. A tak si dnes vypočujem jeho jediný oficiálny album a zapálim sviečku. A budem rozmýšľať, prečo najväčšie slovenské hudobné talenty pomaly ale isto upadajú do zabudnutia“.

Dúfam, že sa príspevok páčil dalo to dosť zabrať. Prípadne názory, nechajte ako komentár, rád sa pripojím do diskusie.