9

Lucas mal znovu Perný deň…

lucas pernýBicie nástroje majú pôvod v ďalekej histórii a boli využívané hlavne pre kultové účely. Pre mňa osobne vždy predstavovali hudobný nástroj rituálneho charakteru. Zvuky úderov, rytmické finesy a neuchopiteľná energia, ktorá sa z nich dá vytrieskať, dokážu navodiť posvätnú atmosféru.

Šamanské praktiky v 20. storočí pretavili rockoví bubeníci do umenia, aké sa hneď tak nevidí. Chápem, že veľa ľudí ich sóla nemá príliš v láske a označujú ich za samoúčelné a nudné. Podľa môjho názoru je to pravé okorenenie hudby a hneď po klávesových exhibíciách predstavujú neopakovateľný zážitok každého albumu či koncertu. Dokonca ich vo svojom rebríčku staviam pred gitarové sóla, ktoré sú u mňa až na štvrtom mieste (tretie obsadila basgitara).

ginger bakerBudem rád, ak niekto opraví doposiaľ zaužívaný názor o tom, že prvé bubenícke sólo na albume predviedol Ginger Baker z kapely Cream (skladba „Toad“, platňa „Fresh Cream“, rok 1966), no zatiaľ to ani nikto nevyvrátil. Model vyzeral nasledovne: kapela po zahraní úvodných riffov prenechala slovo iba Gingerovi, ktorý spustil na svoju dobu síce kratšiu, ale zato neuveriteľnú paľbu. Po nej sa do hry vrátila basgitara s nevlastnou šesťstrunovou sestrou, zopakovali úvodné tóny a bol koniec. Veľmi jednoduché… len na to prísť. O dva roky neskôr si to Ginger (aj s ďalšími dvomi členmi) zopakoval na dvojplatni „Wheels of Fire“, kde sa zaskvel sólom na celej jednej strane vinylu. Správne, plus mínus 20 minút bubeníckej tortúry (vidieť Cream v tej dobe a človek mohol len žasnúť, ale to by som mohol povedať prakticky o všetkých poctivých kapelách z druhej polovice 60. rokov a celej siedmej dekády).

paul schenzerV 70. rokoch tvorili bubenícke sóla v podstate neodmysliteľnú časť všetkých rockových koncertov. Hlavný podiel na ich popularizácii mali britskí interpreti, či už Keith Moon, John Bonham, Ian Paice, Barriemore Barlow, Bill Brufford, Carl Palmer, Nick Mason, Robert Wyatt, Cozy Powell (kapely, v ktorých hrali, dúfam uvádzať netreba), a hudobníci z amerického kontinentu (Lenny White, Billy Cobham, Neil Peart, Mike Shrieve, Terry Bozzio, Carmine Appice). Istý podiel na ich rozvoj mali napr. maďarský bubeník József Laux (Omega, Locomotiv GT), slovenskí muzikanti Dušan Hájek, Peter Szapu, Juraj Štefula, Paľo Kozma, Karol Oláh, Cyril Zeleňák, holandská škola (Jacob van Heiningen z Livin` Blues, Peter DeLeuwee z Ekseption a Pierre van der Linden z Focus), resp. nemeckí predstavitelia na čele s Herbertom Bornholdom (Lucifer`s Friend) a Carstenom Bohnom (Frumpy). Pre bližšie informácie k uvedeným menám odporúčam pozrieť príspevky pre časopis Muzikus z pera odborníka Paula Schenzera, konkrétne Nejlepší studiové desky časť 1, časť 2, Nejdůležitější živé nahrávky, 10 nahrávek, které otřásly beatovou érou alebo Specialisté, exoti & transcendentální teorie rytmického tabu. V 80. a 90. rokoch už neboli bubenícke sóla v móde, v súčasnosti sú možno o niečo preferovanejšie, ale inak žiadna sláva.

morrison hotelAko to všetko súvisí s Lucasom/Lukášom Perným? V prvom rade je to mladý človek, ktorý sa v starej bubeníckej škole vyžíva bez bázne a hany. Ďalšia spojitosť by sa dala nájsť v tom, že ide o jej regulárneho pokračovateľa a ctiteľa. Podľa môjho názoru, k jeho hlavným vplyvom patria Robert Wyatt, Dušan Hájek, John Bonham, John Densmore a Mitch Mitchell. Ako som k tomuto záveru dospel? Nuž, k prvým dvom menovaným legendám sa prihlásil sám a ovplyvnenie vidno hlavne v oblasti techniky a improvizácie, od Bonhama pochytil spôsob bubnovania, z Densmora prijal úspornosť a rytmický cit, viditeľný pri prechodoch a breakoch, s Mitchellom ho spája nespútanosť a divokosť. V každom prípade do hry vniesol aj vlastné cítenie, čiže nie len bubenícke spôsoby starej školy a dôraz na tvrdosť a údernosť, ale i moju obľúbenú frázu, podľa ktorej „v sebe nezaprie slovenského ducha“. To všetko charakterizuje hudobníka, ktorý je na dobrej ceste vytvoriť si vlastný štýl a originálny prejav. Podrobnejšie informácie o ňom a video k skladbe „Snakes In Psychedelic Winterland“ nájdete v článku „Nádejný slovenský bubeník Lucas Perný a jeho album Psychedelic Winterland“, do dnešnej časti s podtitulom „videoklipy vyberá Musicone“ som sa rozhodol zaradiť 4 „pohyblivé obrázky“, ktoré podľa mňa najlepšie dokumentujú vývoj jeho bubeníckeho umenia.

Drum Experiment from Summer 2008

experimentDá sa povedať, že práve od roku 2008 sa začal formovať terajší Lucasov štýl hry. Nahrávanie na kameru považujem za výborný nápad, podporený adekvátnym, po domácky vyrobeným zvukom. Sólo je venované Johnovi Bonhamovi a Gingerovi Bakerovi, nechýba v ňom rýchlosť, divokosť, technika, nápady bleskovo sypané z rukáva, improvizačný cit, rôzne prechody na čineloch a funkčné využitie jedného kopáku namiesto dvoch. Všetky uvedené znaky vychádzajú zo starej bubeníckej školy, ktorú už dnes počuť len veľmi zriedkavo. Ako keby sa Lucasovou hrou do podvedomia vracali časy, kedy dobrodružné experimentovanie s bicími nástrojmi patrilo medzi posvätné artefakty rockových skupín.

Moby Dick Live Performance – silvester 2008

dilusionVystúpenie kapely DILUSION na silvestrovskej akcii „Hard and Heavy“ v nitrianskom rockovom klube NaOzzay muselo patriť k veľmi silným zážitkom, čo dokumentujú i ďalšie videá vytvorené fanúšikom skupiny. V rámci koncertu odznela i skladba „Moby Dick“ od Led Zeppelin, ktorá v strede ukrýva znamenité bubenícke sólo. Kvalita obrazu a zvuku je na dosť nízkej úrovni, napriek tomu z nahrávky dýcha entuziazmus a zápal pre vec. Ak si odmyslíme aj bližšie neidentifikovateľný rev, môžeme sa kochať hlavnými atribútmi Lucasovej hry, ktoré som zmienil pri predošlom videu. John Bonham by určite uznanlivo pokýval hlavou…

Wild Drum Solo from June 2009

súpravaK tomuto videu sa viaže jedna milá spomienka na letné mesiace, kedy som sa v jeden večer prihlásil do virtuálneho kolosu s názvom Azet a čakala tam na mňa jedna rýchla pošta. Keď som uvidel Lucasovu fotku, pri ktorom sa nachádzal aj link na Youtube, došlo mi, že to bude niečo super. A výsledok bol naozaj skvelý… hneď ma zaujali tie úvodné údery do bicích, kedy Lucas ešte ani nesedel na stoličke a už postojačky musel po blanách poklepať (nesporný syndróm zdravého fanatizmu). Ako sa píše v sprievodných titulkoch, ide o čiernu súpravu značky Ludwig Accent s hlavnými bubnami, prídavnými tom-tomami (bubienkami), činelmi Paiste, s jedným kopákom, hi-hatkou, virbľom a veľkým „podlahovým“ bubnom, zrejme kotlom (v tomto nie som zbehlý, za nepresnosti sa ospravedlňujem). Na videu vidno hlavne zlepšujúcu sa rýchlosť, techniku a improvizačný kumšt.

Improvisation tribute to Robert Wyatt, Dušan Hájek and Mitch Mitchell

actionNa záver prichádza zatiaľ najlepšia videoukážka z dielne Lucasa Perného. Ako sa uvádza v titulkoch, ide o odohratie úryvkov skladieb od kapiel Soft Machine (Why Am I So Short, So Boot If At All), Collegium Musicum (Mikrokozmos, Suita Po Tisíc A Jednej Noci) a Jimi Hendrix Experience (Fire). Nahrávanie prebiehalo bez použitia slúchadiel a na prvý pokus. Oceniť je treba hlavne narábanie s dynamikou, vytváranie rytmického podkladu do hotových piesní, na jednej strane uctenie originálov a prínos vlastných charakteristických znakov na strane druhej. Wyatt používal spôsob, ktorý ťažko definovať, hádam najpresnejší by bol Lucasov obľúbený termín „psychedélia“. Každopádne robil veľmi dobrú prácu, čo potvrdzujú i vybrané skladby. Špeciálne by som sa chcel pozastaviť pri „Suite…“, pri jej úvodných tónoch som chtiac-nechtiac musel zdvíhať z lona padnutú sánku. Maximálne sústredenie v tvári, voľnosť pohybov, jedna noha obsluhuje „hajtku“, druhá kopák, ľavá ruka tesne na virbli, a pravá sa vznáša doslova všade medzi činelom a malými bubienkami. portraitPri explózii Vargových varhanov (tzv. varganov) je vymaľované, škoda slov… Mitchellove eskapády sú tiež veľmi chutnou šľahačkou, voňajúcou 60. rokmi. Ako kritik by som mal zhodnotiť i záporné stránky videa. Zo začiatku som si myslel, že jeden z činelov (pravý) pri „Mikrokozmos (excerpt)“ by mal Lucas zadržiavať, ale potom som si uvedomil, že jeho zvuk vlastne zapadá presne do rytmu skladby. Mimochodom, video má 9 a pol minúty, nenudí a je svojské. Vynikajúco zhŕňa spomínané postuláty divokého a starobylého, no vynaliezavého a technicky zdatného štýlu bubnovania.

Vychutnávať si v dnešnej dobe hru Lucasa Perného stojí za námahu, pretože po časovej priamke zachádza späť do prelomu 60. a 70. rokov. Napriek tomu, že každý deň v Lucasovom živote je perný, dúfame, že sa od neho v budúcnosti dočkáme ešte množstva kvalitných skladateľských a interpretačných výkonov. Potenciál, ktorý v ňom je, treba rozvíjať a zároveň podporovať jeho aktivity. Bola by veľká škoda, keby jeho umenie upadlo do zabudnutia. Veríme, že sa tak nestane… držíme palce.

ludwig accent

© photos by Lucas Perný (dostupné na jeho azetovskej stránke, v sekcii fotoalbumov)
Drummerworld.com
Oficiálna stránka Paula Schenzera

Marek Danko

9 Comments

  1. Toto je jednoznačne najlepšia recenzia na moje sóla, akú som kedy čítal. Daniel… ani nevieš ako veľmi som ti vďačný. Dokázal si bravúrne popísať to, čo som sa snažil vyjdariť prostredníctvom nástroja a vystihol si presne všetky moje inšpirácie a názory. Srdečná vďaka ešte raz. Jediné čo ma na tom celom mrzí je to, že si to nezaslúžim a myslím si že niesom ani zďaleka tak dobrý ako si ma popísal 🙁

    s pozdravom vďačný a šťastný Lucas Perny

  2. Daniel, je to naozaj skvelý článok. Lucasov album poznám asi naspamat, a tak isto aj jeho sóla. On to dotiahne ešte veľmi ďaleko. MUsím však pochváliť aj tvoj talent pre písanie. 🙂

    Ešte niečo. Lucas by si mohol začať veriť, pretože si očividne neverí… ako tak čítam koment od neho. Má nato dosiahnut ovela viac ako si myslí, preto by sme ho mali vsetci podporovat.

  3. Vander a Wyatt myšlenkovo, Hájek a Mitchell Bonham hráčsky a energicky.

  4. Mne se hodne líbi Driancional z Winterlandu. Takovej ten Hajekovskej styl s přídavními bubínky.

  5. Tohto chlapca sledujem uz dlhsi cas na nete a je dost dobry. Skoda ze tak malo koncertuje a momentalne nema stalu kapelu.

  6. Franku a co to bol za clanok? Ja som tam nasiel len poznamku ze to nejaky vajgl, tada srry Faigl Ladislav vymazal 🙁
    Asi nema rad dobru muziku bakalar jeden geograficky =/
    .
    Ale k samotnemu clanku:
    Naozaj je to perfektne napisana recenzia, ktora si myslim dostatocne vystihuje siroky Lucasov zaber a jeho lasku k bicim a k starej poctivej muzike, kedy sa naozaj hralo, nazivo, divoko, niekedy az blaznivo a nie iba stlacali gombiky ako teraz:)
    A ked sa tak ako znalec pozeram na niektore fotky bicich, na tie vybuchane blany 🙂 je to jasnym znakom ze Luky dennodenne maka. Takze ani nie je divu ze sa len a len zlepsuje.
    Najnovsie ma prijemne prekvapil novy projekt SPK 🙂 ktory mozte najst napr. tu:
    http://www.last.fm/music/Stefanik%252C%2BPerny%2B%2526%2BKollar
    co je dalsi pocin toho bubenickeho nezmara, ktory sa sem uz nevosiel (nechapem ako to vsetko stiha:) Je dobre ze si internetova kapela vyskusala aj hru nazivo. Mne sa tam najviac paci skladba Time Machine (inc. Psychedelic Winterland) z dobrym bubenickym solom, ktora mi tak trochu pripomina zaciatky Colegium Musicum:) Myslim, ze to je cesta, ktorou by sa mohli skusit vybrat…
    Alebo mozno by sa zisiel aj nejaky schopny basak a hop na dalsie, aj nedoorsovske tracky. A dalsi Live album moze byt na svete. Pripadne skusit aj nejaku nahravku v kvalitnejsom nahravacom studiu. A mozme mat na Slovensku dalsiu skvelu nekomercnu kapelku 😀
    .
    Tak im drzim palce nech sa dari 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *