Ocitol som sa v spoločnosti, ktorá odmieta hudbu. Aby som to celé upresnil “spoločnosť” je z môjho pohľadu skupinka ľudí, žijúcich okolo nás. Ľudí, ktorých bežne stretávate na ulici, ktorí sa mihnú okolo vás a ani si to neuvedomujete. Žijem v dobe, ktorá mi nesedí. Rýchlo sa pohybujúci kolobeh. Tento článok píšem bez rozmýšľania ako mi idú myšlienky, tak ich píšem nič neupravím a možno to celé nebude mať zmysel. PS: asi nebude.

Ako raz povedal Marián Varga: “umelec nespí, tvorí a ide spať až keď to bude celé dokončené. Niekedy to trvá aj tri dni”. O niečo podobné sa pokúsim s dnešným článkom (s pohľadom, myšlienkou, názorom – je na vás čo tomu priradíte. Je mi to jedno. Podstatné je, že si to raz niekto prečíta, to je hlavný zmysel. PS: snáď to stihnem za pár minút.

To, že žijem v inej dobe nebudem rozoberať (asi by to bolo na druhý článok).  Ľudia už odpradávna verili, že hudba lieči. Lieči. Hudba aj v dnešnej dobe pomáha jednotlivcom pochopiť súvislosti, ktoré ich trápia. Máte problémy pustite si hudbu. Po čase sa začnete cítiť lepšie. Človek ak je nešťastný počúva inú hudbu ako keď je šťastný. Je to tak, sú to pocity a hlavne vnútorné uspokojenie, ktoré prichádza. V pesničkách nachádzame naše sny, túžby, prirovnania a hľadáme sa tam sami. Stotožníme sa s textom. Ak som pri stotožnení – povedal by som, že to je v určitom zmysle náplň skladieb. Ak prídete k umelcovi a poviete mu: “táto skladba mi pomohla dostať sa z toho”, “pri tejto som si predstavoval…” – umelca naplní šťastím fakt, že sa jeho skladby stávajú reálnejšími ako si sám predstavoval. V lete si púšťate niečo rytmické.

Cele to je prepojené – hudba prezradí ako sa cítite.

To čo v poslednej dobe pozorujem je nezáujem hudobných informácii. Tento fakt sa deje na každej hudobnej stránke. Všimnite si komentáre. Aha pardon ani vy ich nevidíte! Deje sa to. Bude to hlavne rok (február 2010), kedy prišla myšlienka založenia Musicone.sk. Sám neverím, že to tak zbehlo. Patrím medzi ľudí, ktorí si radi prečítajú hudobné informácie. Známi mi tvrdia a z časti majú pravdu. V hudbe nie sú peniaze. Ľudia sa nezaujímajú o hudobné informácie. Kapely to majú ťažké na Slovensku. Nezaujímajú sa o…

Hlavné je, že už viem aké to majú komplikované kapely, ktoré chcú byť hrané. Ale o tom by som rád napísal samostatný článok.

Musím sa priznať, že Musicone.sk číta slušný počet ľudí. Sám tomu nerozumiem, ale teším sa ako malý chlapec, ktorý dostal svoj prvý bicykel. Autora, človeka čo niečo tvorí stále poteší odozva aj z druhej strany. Touto odozvou sú v tomto prípade pochvaly, názor (kladný, záporný), diskusia. Hlavne ide o to, aby si to človek prečítal a vytvoril vlastný názor, ktorý aj uverejní. S ktorým sa nebojí podeliť. Ale ako si môže mladý človek v dnešnej dobe vytvoriť vlastný názor? V dobe ktorá mu to nedovoľuje je to nemožné. O to viac si cením ľudí, ktorí sa neboja vyjadriť svoj názor. Ďakujem za komentáre na stránke. Ďakujem za povzbudivé maily (ostávam nohami na Zemi). No a ponuky na manažéra kapelám potešia – aj keď to odmietam (aspoň zatiaľ) – ale pokúsim sa vybaviť. Hlavne nezabúdam. Na to som vymyslel aj myšlienku, ktorá sa hodí aj sem

Niektoré vety si pamätám až do smrti, človek im dáva dôležitý význam. Martin ‘Gnarls’ Sedlák.

Uvedomil som si, že aspoň niečo ostane po mne a silu mi dodáva fakt, že moje články si prečíta pár ľudí (dnes, o mesiac, o rok, keď tu nebudem). Stratil som niť a neviem čo za myšlienku som mal pred 15  sekundami. No nič ,tak idem spať. Niekedy nabudúce ak budem mať kopec neusporiadaných myšlienok, napíšem.

S pozdravom Gnarls.

PS: hlavne viac humoru a srandy do života.