Mnohí isto vedia, že o pár dní tu máme Vianoce. Viem si ale reálne predstaviť, že pre pubescentnú časť česko-slovenskej mládeže je oveľa dôležitejší dátum týchto dní ten, kedy sa odohrá finále Superstar. Keď mám povedať pravdu, ja sa tohto dátumu tiež neviem dočkať. Už aby tu bol. A hlavne aby bolo po ňom.

Show samotná by mi nijako vadiť nemala, veď predsa sa jednoducho dá zmeniť kanál, alebo ísť robiť niečo iné. To fakt nie je až taký problém. Ale tá masívna kampaň, ktorá sa točí dookola tohto projektu je nepriehľadnuteľná. Či už na internete, alebo v obchode, všade človek nejakým spôsobom natrafí na to, kto ako spieval, aké mala Adela čižmy a čo za hodnotenie zas vytvoril “kat” Habera. Najhoršie je to jednoznačne pri prechádzaní internetu, kde sa často vyskytujú tie skryto propagačné články, ktoré na reláciu a samotných súťažiacich poväčšine kydajú, no v skutočnosti im robia neskutočnú reklamu. Obzvlášť obdivujem články s ohromujúcimi titulkami, ako napríklad “Dominika Stará priznala, že trpí depresiami” a vnútri článku sa dozviete, že jej je smutno za rodičmi a že si občas večer aj poplače. Nie som psychiater, aby som presne posúdil o aký typ depresie ide, ale som aspoň rád, že už viem ako sa depresia presne prejavuje.

Odhliadnuc od reklamy, je nutné sa v mojom prípade priznať, že Superstar sledujem aj ja. Respektíve, snažil som sa sledovať. Pozeral som poslednú sériu slovenskej Superstar, tak som si povedal, že skúsim aj túto. Akurát som nedodržal postup, ako to bolo v prípade čisto slovenskej verzie. Konkrétne bol postup nasledujúci: veľa ľudí naokolo, živá diskusia a pivo v ruke. Teraz som to skúsil s prázdnou rukou, maximálne s jedným človekom v miestnosti a s minimálnou debatou. A to bola chyba. Zrazu som si uvedomil, že tí moderátori trepú dve na tri, bez nejakej vážnejšej prípravy a že porota prišla o sluch a čiastočne aj o rozum snáď už počas svetovej vojny. Čerešničkou na torte v tejto štvorici je jednoznačne Ondřej Hejma, ktorý dokáže zahlásiť takú perlu, ako “Lenny Kravitz nevie spievať”, alebo že “Richard Muller spieva v skladbe Srdce jako Kníže Rohan československy”. Neviem, či by Michal Horáček, ako autor textu, s týmto tvrdením súhlasil. Skôr mám opačný dojem. Každopádne, zas som sa niečo nové dozvedel.

Nebudem tu ďalej rozoberať všetko, čo mi na Superstar vadí. Je to zbytočné a bolo o tom už napísaných veľmi veľa článkov. A hlavne, ako píšem na začiatku, dá sa to v pohode prepnúť. Chcem len povedať, že tento rok sa mi aspoň páči výber a interpretácia skladieb, alebo aspoň väčšina z nich. Je síce nechutne vidieť, že dramaturgia prispôsobuje výber skladieb každému tak, aby mu to čo najviac sadlo, a nesnažia sa nejako trápiť súťažiacich, ale aspoň sa to dá počúvať. Bohužiaľ pre nich, plno ľudí si radšej pozrie konkrétne skladby z youtube a kašle tak na program, ktorý by za tie peniaze, za aké vzniká, mohol mať pohodlne ešte väčšiu sledovanosť, akú má. Ale tak, asi im to stačí. Mne už tiež stačilo a veľmi sa teším, že po novom roku už nebude o Superstar ani chýru ani slychu. Chcem len veriť, že hneď nevznikne ďalší takýto program a ja budem mať svoje nočné mory späť.