1

Koncert za masovú kultúru

Extreme attitudes demand extreme… responses

Po dlhšom čase moju myseľ napadol titul debutového albumu Brutal Truth, ktorý som si dovolil parafrázovať a použiť ako podtitul reportáže Koncertu za masovú kultúru. Za jeho usporiadaním stálo nedávne a veľmi kontroverzné vyjadrenie ministra kultúry D. Krajcera, ktorý mal o využití finančných prostriedkoch z projektu EHMK 2013 zvláštne predstavy (o nich sme informovali v osobitnom článku).

Podujatie malo recesistický charakter. Nemalo za cieľ ohroziť nedobytné pozície komerčných „umelcov“, ani šokovať a pohoršiť okoloidúcu verejnosť (aj keď bolo zábavné sledovať ich nič nechápajúce výrazy tváre). O ničom nevypovedal dátum konania – 26. november – či hlavní aktéri, Kolowrat a Chiki Liki Tu-A, reprezentujúci alternatívnu rockovú vlnu východného Slovenska. Miesto akcie však nenechávalo nikoho na pochybách: výklad zrejme najlepšieho košického kníhkupectva ArtForum. Napriek môjmu počiatočnému skepticizmu sa akcia vydarila až nadmieru dobre.

Často som dlho stál pred výkladom s… knihami

Keď sme sa už pustili do tých parafráz, pokračujme ďalej so skladbou kapely Prúdy(ak umelci bývajú často nevyspytateľní, musí to platiť aj o ľuďoch, ktorí o nich píšu). Jedným slovom sa celé podujatie dá označiť ako „úlet“. Niekoľko minút po 16:00 napochodovali na „stage“ členovia skupiny KOLOWRAT. Pred výkladom stálo riedke obecenstvo, ktoré celkom presne nevedelo, aký postoj zaujať. Chlad sa neniesol iba novembrovým vzduchom, ale „vyžaroval“ aj z reakcií divákov na ulici.

kolowrat2

Kapela nechcela veľmi zdržiavať a počas svojho krátkeho vystúpenia vsadila prevažne na skladby z posledného albumu „Slnko vo veži“. Pomalé skladby sa striedali s rýchlejšími a postupom času do publika pribúdalo viac hláv i nadšenia. Námatkovo by som vymenoval piesne „Ja a slečna Ts“, hitovku „Slnko je vo veži“ a hypnotickú „Mikádo“, ktoré mi najviac utkveli v pamäti. Až keď spevák oznámil, že za sklom nikoho nevidí, som si uvedomil, aké to muselo byť pre kapelu ťažké vystúpenie. Na tvárach jednotlivých členov sa však žiadne vrásky netvorili, z čoho usudzujem, že hranie si aj napriek sťaženým podmienkam užívali. Nepostrehol som v ich hudbe avizované „staroslovanské“ prvky, no vzhľadom k absencii akordeónu a iných tradičných nástrojov to až tak nevadilo. Po približne 20 minútach sa vokalista, bubeníčka, basgitarista a dvaja gitaristi rozlúčili (ako sa tam vôbec mohli vojsť?) a prenechali miesto vo výklade služobne starším kolegom.

kolowrat2

Ako už bolo po minulé mesiace v médiách pertraktované, kapela CHIKI LIKI TU-A oslavuje tento rok svoje 15. narodeniny. Bez nároku na honorár sa niekoľko minút po pol piatej s odhodlaním pustili do medzičasom prehusteného publika. Nešetrilo sa transparentmi (viď foto a video), okoloidúci nechápali čoraz viac a diváci sa, ako inak, zabávali. Kapela v trojčlennom obsadení podľa slov speváka nechcela robiť žiadnu „punkáčinu“, preto vsadila skôr na svoj pomalší repertoár. Za najtvrdšie skladby sa v ten večer dali označiť tituly „Kuca paca“ a „Monte Carlo“, balady zastupovali „Kristína“, „Láska moja kde si“ a neúspešné milostné vyznanie „Pod balkónom“. Posledne menovaná vyvolala na tvárach divákov najviac smiechu a zároveň celý koncert uzatvárala.

chiki liku tu-a

Okno mé… anti-komerce

Pozmeneným titulom legendárnej skladby od skupiny Olympic sa dá urobiť bodka za netradičnou reportážou veľmi netradičného koncertu. Čo by človek neurobil pre to, aby na košickom vrchu Hradová znovu z popola vekov povstal bájny Košický hrad… napríklad aj usporiadal menší kvázi-protestný koncert. Nasledujú perličky a moje osobné postrehy:

konečne mohli aj „bežní“ ľudia vidieť kapely, na ktoré by sa do klubu pozrieť určite nešli (z výkladu za mnou pozerala na vystúpenie krátky čas i pani predavačka nemenovaného interiérového štúdia )

pri vystúpení Chiki Liki Tu-A sa ma opýtal občan rómskej národnosti v oranžovej uniforme verejnoprospešných prác, o akú kapelu sa jedná… po mojej odpovedi sa zatváril veľmi múdro a usúdil som, že o Prešovčanoch už kdesi počul

transparenty

o podujatie prejavili záujem aj dvaja páni policajti, ktorí počas neho vstúpili do kníhkupectva a zrejme hľadali v hudbe (alebo knihách) akési kultúrne vyžitie počas celodennej služby

počas vystúpenia sa výdatne fajčilo, najmä pri odpadkovom koši, kde som zhodou okolností prestál celý koncert… už som si myslel, že aspoň na čerstvom vzduchu budem od tradičného klubového dymu ušetrený… nevydalo

po skončení koncertu vyšiel na „pódium“ jeden z organizátorov a pamätnou hláškou, ako keby vystrihnutou z éry socializmu, vystúpenie zrušil: „Ďakujeme, môžte ísť domov

o dve hodiny neskôr som po inkriminovanom mieste prechádzal znovu… ani najväčší znalec kriminalistiky a vyšetrovacích metód by nezistil, že sa v kníhkupectve dialo čosi „nekalé“… všetky stopy boli dôkladne zahladené

P. S. za všetkých divákov, ktorí prestáli tú zimu na ulici, odkazujem organizátorom jedno veľké „ďakujeme“… niekedy nabudúce, keď bude treba vyjadriť inteligentný nesúhlas s riadením tohto štátu, sa uvidíme znovu

Zdroj fotografií: korzar.sme.sk (Jana Ogurčáková)

Marek Danko

One Comment

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *