0

Ján Košč v zrkadle času

Naša nepravidelná rubrika, mapujúca históriu undergroundu na východnom Slovensku, sa dočkala ďalšieho pokračovania. Predmetom záujmu je tentoraz Ján Košč, bývalý spevák kapely Caress a spoluzakladateľ zaujímavého projektu V13ault. Momentálne sa jeho hudobné zanietenie upriamuje skôr na redaktorskú činnosť, zhmotnenú vo virtuálnych vláknach serveru Metalopolis.net. Jedna z dôležitých postáv košickej hudobnej scény sa predstaví formou kratšieho rozhovoru.

jan kosc

Opíš nám, prosím Ťa, ako si v polovici 90. rokov chápal hudbu, čo konkrétne si vyhľadával…
Keď sa mám vrátiť do čias, kedy som začal spoznávať hudbu ako niečo hodnotnejšie, ako len „podmaz“ k obedu, tak sa musím vrátiť na začiatok osemdesiatych rokov. Môj otec mal veľkú zbierku „elpečiek“ a „kotúčov“ a práve od neho som pochytil túto chorobu, ktorá ma drží do dnes. Samozrejme ako správny syn, ktorý nebude počúvať to isté ako jeho otec, som sa vrhol na podstatne tvrdšiu hudbu.

Kedy došlo k zlomu a začal si počúvať kapely zo škatuľky „akýkoľvek progressive metal“?
Naozaj neviem presne odpovedať, mne to teraz, keď si na to spomínam, príde ako samovoľný proces – tak ako som sa postupne dostaval k rôznym nahrávkam. Vtedajšia situácia sa od dnešnej diametrálne odlišovala. V našich obchodoch sa skoro nič normálneho nedalo zohnať a tak sa hudba šírila len nahrávaním kaziet od kamarátov a známych alebo nákupom zlých kópii originálnych kaziet a LP z trhov v Maďarsku a Poľsku. Zásluhu na mojom pozitívnom vzťahu k progresu má aj Petr Hanzlík, ktorý kedysi v „praveku“ uvádzal v jednom pražskom rádiu metalovú reláciu Větrník.

Robil si na konci 90. rokov rozdiely medzi kapelami typu Dream Theater a Phlebotomized?
Priznám sa bez mučenia, že Phlebotomized vôbec nepoznám. Podstatné to ale nie je. Ani vtedy a ani teraz nepočúvam hudbu podľa štýlu. Pre mňa je dôležité, či ma hudobná produkcia tej-ktorej kapely zaujme alebo nie. Niekedy ma zaujmú prepracovanosťou, niekedy atmosférou a niekedy jednoduchosťou. Nemám rad hranice, či už medzi ľuďmi alebo v muzike a preto sa mi na takéto otázky aj zle odpovedá, pretože každú kapelu alebo ich konkrétne albumy mám alebo nemám rád z rôznych dôvodov.

Ako prebiehalo prvotné formovanie kapely Caress? Nehral si aj niekde inde?
Keď som prišiel do CARESS, tak kapela už v podstate fungovala. Pokiaľ si dobre spomínam, tak prvotný impulz vyšiel od gitaristu Rasťa Lukáča, ktorý v košickom metalovom podhubí hľadal muzikantov. Okrem mňa angažoval už viac-menej skúsených ľudí.

trojica

Kto patril k Tvojim speváckym idolom? Aké vplyvy si mal pri písaní textov?
Idoly? Ťažko povedať. Mal som a v podstate aj teraz mám rád Marka Greenwaya z NAPALM DEATH, Chucka Schuldinera z DEATH, Erica Forresta ex-speváka VOIVOD, ako aj ich predchádzajúceho a aj súčasného frontmana Denisa Belangera, prípadne taký Doug Lee, ktorý naspieval dva albumy MEKONG DELTY. Bolo a je ich mnoho, no nikdy som sa nesnažil byť ako oni, na to som ani nikdy nemal… A čo sa týka vplyvov pri písaní textov, tak sa mi vždy páčili texty, ktoré mali v sebe nejaké posolstvo, podobné som sa snažil písať aj ja. Nemyslím tým nejaké jednoduché heslá, skôr som priaznivcom inotajov, aby poslucháč, ktorý má naozaj záujem o texty, mal aj o čom rozmýšľať.

Nemal si ambíciu hrať na nejaký hudobný nástroj?
Ani nie, môj vrchol inštrumentalizmu je vlastnenie tamburíny a rumba gúľ.

Kto u vás skladal hudbu, Rasťo? Mali ste v kompozičnom procese nejaké nezhody?
Drvivú väčšinu materiálu skladal Rasťo, tak k nejakým veľkým nezhodám nedochádzalo, ale niekedy v dobe, keď u nás hral na basgitaru Fero z NOSTRUM, tak Rasťo trochu popustil opraty z rúk a keď následne Fero doniesol nejaké nápady, tak dochádzalo k výmenám názorov, ale povedal by som, že na korektnej úrovni a v prospech veci.

Intermezzo: Klasická zostava kapely Caress vyzerala nasledovne: spev obstarával Ján Košč, prvú gitaru drvil Rasťo Lukáč, sprievodnú gitaru držal v rukách Laco Šimko, na base hral Fero Proks a do bicích s prehľadom mlátil Marcel Malega. Toto zoskupenie s jemnou nonšalantnosťou fúzovalo Progresívny Rock, Death Metal a Jazz… Prečo musia práve takéto spolky zaniknúť, zatiaľ čo priemerným sa darí, je otázka pre fundovaných filozofov a zároveň jednou z najväčších tragédií hudobných dejín.

Hral niekto v Košiciach podobnú hudbu? Nemyslím teraz na Xibalbu, Selfcaged alebo Nostrum, skôr mierim na Death/Jazz/Fusion.
Jediné hudobne podobné zoskupenie, na ktoré si spomínam, boli CLAIRVOYANCE a mali na konte jeden veľmi dobrý album „Lexicon“, po ňom sa rozpadli. Ďalšou kapelou, ktorá stojí za zmienku boli DREAMS z Moldavy nad Bodvou, aj keď u nich absentovali deathmetalové vplyvy, tak tie ostatné naozaj stáli za to. Podobne ne-deathmetaloví boli aj Košičania REFLECTIONS, ktorí vznikli na troskách SELFCAGED. No a nakoniec mi nedá nespomenúť dodnes fungujúcich Prešovčanov WAYD, ktorí to po hudobnej a aj profesionálnej stránke dotiahli najďalej. A teraz som si spomenul na ďalších Košičanov, volali sa SCEPTIC, ako tí Poliaci. Oni nahrali jeden album, myslím „Lifelong“, ale rozpadli sa skôr, ako s nahrávkou niečo stačili urobiť, takže ten naozaj výborný materiál doslova zakapal. Nasledne po ich rozpade si ich gitarista založil vlastný projekt s názvom EARS, ale to už bol celkom iný štýl a príbeh.

Bolo ťažké s takouto hudbou zaujať fanúšikov na koncertoch?
Ťažká otázka, neviem, či som dostatočne kompetentný a schopný na ňu nezaujato odpovedať. Pokiaľ to len môžem posúdiť, tak sme mali vcelku dobrý úspech všade kde sme hrali. Samozrejme, „úspech“ závisel aj od toho, koľko ľudí na ktorý koncert došlo. Hrali sme tak pre hŕstku ľudí, ako aj pre plný dom, ale všade sme sa dočkali pozitívnych reakcií.

caress

Kde všade sa vám podarilo vystupovať, okrem Myslavy alebo povedzme Butterfly clubu?
Človeče, to už sú roky, kto si to má pamätať? V Butterfly sme hrať ani nemohli, keď sme skončili, tak tento klub ešte neexistoval. Hrali sme na asi dvoch festivaloch kdesi na Morave, v Maďarskom Miskolci, v Bratislave a kdekade inde, samozrejme najviac asi doma v Košiciach.

myslava

Ak si dobre spomínam, neorganizoval si niekedy v tých časoch košické koncerty?
Niečo málo sa mi zorganizovať podarilo. Zo začiatku som Without Shame festival organizoval spolu s kamarátmi z ERYTROSY. Robili sme to kvôli výmenným koncertom. Ale skoro hneď na začiatku som pochopil, že výmenné koncerty je cesta do pekla, tak som to ešte nejaký ten rok ťahal už len sám a zásadne bez výmen – samozrejme bez nezištnej pomoci pár kamarátov a rodiny by to nešlo.

Aká je vlastne diskografia Caress, z čoho pozostáva?
Najprv sme v roku 1999 nahrali náš debut „Psychiatric Hospital“, po ktorom nasledoval v roku 2000 živák v audio i video podobe s názvom „Around The Horizont“. Po dvoch rokoch sme mali na konte ďalší live album, ktorý sme nahrali na spoločnom koncerte s Talianmi SADIST, ten sa hrdil názvom „Live In Myslava“ (2002) a náš posledný zárez z roku 2004 „Return to Hospital“ sme vlastne nikdy ani neoficiálne nevydali.

return to hospital

Caress predstavovali najprogresívnejšiu (death)metalovú kapelu v širokom okolí (spolu s Wayd)… docenila vás tunajšia metalová komunita?
Podľa toho, čo si predstavuješ pod pojmami doceniť a metalová komunita. Na naše koncerty, aspoň tu u nás chodilo dosť ľudí, väčšinou nás chválili, takže snáď aj áno. Dokonca aj tam, kde na nás prišlo málo ľudí, tak sme sa dočkali peknej odozvy – viem ti ja povedať, či sme sa mali hnevať na slabú návštevu alebo tešiť sa z úspechu u tých čo došli? Na druhej strane akosi nikomu nestálo za námahu vydať naše nahrávky, takže možno odpoveď na tvoju otázku mohla byť: „ani nie“. To, čo sme si vydali sami, sa ale predávalo viac-menej rýchlo, takže asi aj áno… Naozaj neviem a neriešim to. Aj vtedy sme hudbu robili hlavne pre našu radosť, takže niečo také je vlastne nepodstatné.

Kedy došlo v kapele ku kríze?
Kríza? Čo ja viem, či sa ten stav, v ktorom sme vtedy s CARESS boli dá takto označiť? Nahrali sme v priebehu roka 2003 nový album, ktorý sme ešte nemali ani domixovaný, keď došlo k odchodu nášho gitaristu Rasťa za hranice. V podstate sme dali CARESS k ľadu a jediná aktivita, ktorú sme vyvíjali, bolo nájsť vydavateľa, čo sa nepodarilo, možno aj s prihliadnutím na fakt, že sme už boli neaktívnou kapelou.

Ak som dobre informovaný, Rasťo dostal výbornú príležitosť pracovať v USA… ako sa k tomuto faktu postavili ostatní členovia, resp. Ty?
Rasťo najprv odišiel pracovať na univerzitu do Atén a až asi po polroku odcestoval za more, do Kanady. Tam pôsobil niekoľko rokov ako vedecký pracovník na torontskej univerzite. Momentálne, pokiaľ mám dobré info, pôsobí v USA v nejakej súkromnej firme. A ako sme sa k jeho rozhodnutiu postavili? Čelom. Boli sme už dospelý ľudia, ktorí videli, že naše hudobné snaženie, hocijako nás bavilo, nás nemôže živiť a Rasťo využil šancu, ktorú mu poskytli jeho talent, vedomosti a schopnosti – pracuje v oblasti ktorá ho zaujíma, baví a nadštandardne živí.

Apropo, kto bol vlastne kapelník?
Práve preto, že Rasťo bol hlavou kapely a tvoril drvivú väčšinu materiálu, tak ďalšie fungovanie kapely nemalo zmysel.

Kde je možné zohnať Vaše nahrávky?
Pokiaľ viem, tak všetky naše, nami vydané dema a CD boli už vypredané a tak už jedinými zdrojmi ostávame my, bývali členovia kapely. Problémom ale je, že sme príliš leniví, aby sme sa venovali výrobe nosičov a distribúcii našich nahrávok.

Osud príliš progresívnych kapiel je na celom svete rovnaký, bol to aj Váš prípad… no v poslednom čase tieto spolky prichádzajú späť, aj keď ich nahrávky už nie sú to, čo bývali kedysi. Môže v budúcnosti dôjsť k reunionu Caress?
Reunion CARESS? Keď Rasťo odchádzal, tak sme si povedali, že ešte niečo v budúcnosti skúsime. Dnes to považujem za málo pravdepodobné, ale nikdy nehovor nikdy.

Ktorá súčasná košická kapela sa Ti pozdáva? Resp. nebol by si ochotný znovu niekde spievať?
Zo všetkých súčasných košických kapiel, samozrejme, že nepoznám všetky, sa mi najviac už roky páčia OBLITERATE. A čo sa týka mojej ochoty znovu niekde spievať, tak tá by aj bola, ale už na to nemám čas. Ak by som chcel, aby taká kapela aj normálne fungovala, tak by som sa musel zásadne zmeniť svoj súčasný životný štandard. Samozrejme nevylučujem nejakú hosťovačku, ale venovať sa serióznej kapele, ktorá má nejaké plany, to už asi nepripadá do úvahy.

A čo by si vedel povedať k projektu V13ault, ktorý si založil s Ivanom Babilonským a v roku 2005 sa Vám podarilo vydať EP „A Carrion“?
Momentálne hybernuje a či ho niekedy preberieme k životu, netuším. V podstate sme to uložili k ľadu po tom, ako sme nedokázali zohnať bubeníka. Mali sme síce prísľub od bubeníka Chiki liki tu-a, ale nakoniec z toho nič nebolo pre jeho zaneprázdnenosť.

v13ault

Treba si utrieť z tváre nejednu slzu a vrátiť sa späť do reality. Aj keď, ako vyplýva z rozhovoru, existuje možnosť, že Caress alebo V13ault sa raz dožijú ďalších počinov. Nechcem teraz ukazovať prstom na nové albumy od Sadist, Pestilence, Atheist, Cynic alebo Neglected Fields, tí predsa žijú a tvoria v iných podmienkach, ale určite by to pár ľudí na okolí potešilo. Minimálne už len preto, že po Caress zostalo prázdne miesto, ktoré by bolo potrebné originálnou mixtúrou extrémnej a technicky náročnej hudby vyplniť. Snívajme svoj sen naďalej…

Marek Danko

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *