0

Intelektuálne drvenie v podaní Tides From Nebula naživo

Veľmi zvláštne pocity som prežíval pri vystúpení mladej poľskej formácie Tides From NebulaMultikultúrny klub Tabačka v Košiciach hostil 16. 11. 2010 veľmi nádejných Poliakov, ktorí metropolu východného Slovenska poctili tým, že išlo o prvý koncert  ich menšieho turné po viacerých európskych krajinách (medzi nimi i Španielsko, Nemecko, Portugalsko, atď.). Avizovaný začiatok o 20:00 sa bohužiaľ posunul na 21. hodinu. Čo by však človek kvôli umeleckému zážitku nevytrpel? Ako som predpokladal, čakanie sa vyplatilo…

nebula2Prvá skladba koncertu začala veľmi nenápadne približne 5 minút pred deviatou. Na pódiu stáli všetci členovia kapely a hrabali sa vo svojich mašinkách. Tajuplné tóny vzduchom takmer plávali… Ťažko hudbu „nebulárneho prílivu“ opísať.  To, čo sa v utorok v Tabačke dialo, bolo jednoducho zážitkom na dlhé mesiace. Skupina vsadila na osvedčený recept starej hudobníckej školy a síce, prestriedávať dlhé a rozvláčne epické plochy s výbušným, zúrivým zvukom dvoch gitár. Najsignifikantnejšou pre hudbu Tides From Nebula je absencia speváka. Kapela sa prezentuje výlučne inštrumentálnou tvorbou, ktorá by sa s veľkými problémami dala zaškatuľkovať ako atmosférický post-rock. Nepriamo sa tak zaradila medzi zoskupenia búrajúce mýtus o tom, že v rocku bez speváka neobstojíte. K samotným kompozíciám… Všetky sa niesli približne na rovnakej kvalitatívnej úrovni. Poliaci sa opierali o svoj debutový album „Aura“ z roku 2009, no nemali problém zahrať  i jednu úplne novú skladbu.

nebula1 Hlavná ťarcha koncertu logicky spočívala na gitaristoch. Ten prvý, Maciej Karbowski, mal na starosti aj syntezátor. Jeho gitarová hra obsahovala pekné momenty. Na začiatku jednej skladby, v úplnej tme, som mal neurčitý pocit, že si zabrnkal aj na klávesoch. Veru, bol to ďalší veľmi svetlý okamih koncertu. A prijal by som, keby takých klávesových výpadov predviedol viac. Uvádzač, hovorca a gitarista v jednej osobe Adam Waleszyński predviedol okrem zaujímavých gitarových kreácií aj výbornú znalosť angličtiny. Uvádzanie skladieb nemalo chybu, napr. spomeniem úryvky „Thank you, we are really surprised to see so many people here“ alebo „Hello, we are Tides From Nebula from Warsaw  and it is our first concert in this place„, a pod. Jeho spolupráca s gitaristom na druhom krídle pódia bola znamenitá. Chvíľu mala ich hra charakter tíšivého hladenia, ktoré pôsobilo ako balzam a vyvolávalo až snové predstavy. Zahanbiť sa nedal ani basgitarista Przemek  Węgłowski, ktorý držal v rukách nie 4, ale 5-strunový nástroj, čím si ma získal na celej čiare. Bubeník Tomasz Stołowski odviedol skvelý výkon. Napriek tomu, že hral jednoduchým štýlom, dal si záležať na každom údere a prechode.

nebula4Za veľký klad považujem skutočnosť, že počas ukľudňujúcich pasáží sa riffy obmieňali dosť často. Po prácnom stavaní však zákonite prichádzalo na zúrivú deštrukciu. Behom sekundy kapela zborila celú svoju namáhavú robotu. Výbušné riffovanie takmer vzápätí dávalo zabudnúť na pokoj a nastal čas hádok, kontrolovanej anarchie a zrodu negatívnych emócií. Práve počas poslednej skladby koncertu, uprostred jednej takej zúrivej pasáže, došlo zrejme k najväčšiemu prekvapeniu celého vystúpenia. Na pódiu zostal basgitarista s bubeníkom a obidvaja gitaristi sa premiestnili… nie v čase, ani do zákulisia, ale priamo medzi divákov! Prvotný šok vystriedal príjemný pocit z toho, že kapela sa skutočne nebojí ničoho a na dôkaz uvedenej skutočnosti dal Maciej Karbowski aj jednému z pozorovateľov  príležitosť zabrnkať do strún. Veľmi zaujímavý a sympatický ťah.

nebula3V horných (koncertných) priestoroch Tabačky je akustika zmáknutá na výbornú a zvuk vyvolával na tele mrazenie. Pri basoch som dokonca cítil zvláštne vibrácie ciev v hlave. Usporiadatelia si až na ten prešvihnutý termín začiatku dali na koncerte záležať. Hudbe kapely boli prispôsobené aj svetlá. Počas tichých sekvencií svietili v sále iba dva malé reflektory, meniace farbu. Ak došlo na dramatické vyvrcholenie, svetelný park nabral na mohutnosti. Atmosféra naozaj patrila k veľmi dôležitým aspektom vystúpenia. Ak som v predošlom odstavci spomínal pozorovateľov, pramenilo to z faktu, že pod pódiom sa ľudia takmer vôbec nehemžili. Každý z prítomných, vrátane mňa, zvolil od kapely decentný odstup, podupávanie nohou a pokyvovanie hlavou. Po každej skladbe však nasledoval veľmi búrlivý potlesk a výkriky nadšenia. Skupina sa vďaka vytrvalému aplauzu po poslednej skladbe rozhodla jednu bonusovú pridať. Diváci si žiadali aj druhú, no ich volanie už vyslyšané nebolo.

nebula5Súčasťou koncertu bola i jedna (ne)kultúrna vložka zo strany jedného z „fanúšikov“ kapely. Keď sa gitarista prihováral  a ďakoval divákom, znenazdania pristál kdesi na jeho multiefekte (!!!) pohár s pivom. Nechcel som veriť vlastným očiam. O to väčšie však bolo moje prekvapenie, keď túto skutočnosť Adam okomentoval s úsmevom na tvári tým, že vraj išlo o skutočného fanúšika, ktorý kapelu sprevádzal aj na koncertoch v USA. Žeby išlo o Poliaka? Nemám tušenie, a dúfam, že to naozaj bolo v poriadku. Inak by som znovu musel dať za pravdu kritikom slovenskej nevychovanosti, ktorí nám aj vďaka hádzaniu piva po divákoch a umelcoch nevedia prísť vo svete na meno. Teraz si však uvedomujem, že vlastne aj ja k spomínaným odporcom slovenských (anti)kultúrnych pomerov odjakživa patrím. A pokiaľ sa dobre poznám, ku korigovaniu uvedeného postoja zrejme v mojom terajšom pozemskom živote nedôjde. Možno až v ďalšom, kto vie…

P. S. Všetky fotografie z koncertu sú dostupné v google-albume Tides From Nebula a pre zaujímavosť pridávame ešte jedno video, ktoré síce nepochádza z recenzovaného koncertu, no možno poteší o to viac – When There Were No Connections

http://vids.myspace.com/index.cfm?fuseaction=vids.individual&videoid=55556941

Marek Danko

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *