Nebudem vám klamať, všetko má svoje muchy. Organizácia koncertu nesklamala a znova si pre fanúšikov pripravila prekvapenie v podobe takmer hodinového čakania na daždi. Zrejme opäť niečo nevyšlo, keď sa pre nás dvere do prešovskej športovej haly otvorili o polhodinu neskôr. Hlavné však je, že sa koncert už aspoň konal. Tak im to možno prepáčime.

Ďalším, ale pozitívnym prekvapením večera bola pridaná domáca predkapela Coolaction, ktorá začala celú akciu presne o 19.25. V tomto prípade sa organizátori na môj vkus ponáhľali až príliš, keďže o spomínanej pol ôsmej ešte asi polovica platiacich zúčastnených stála pred vchodom. Po vstupe do samotnej haly a diania koncertu sa už nedalo priveľmi sťažovať (veď za ľudskú toleranciu a netoleranciu si môžeme sami;)).

Coolaction vystúpila v neúplnej zostave. Na koncerte sa z dôvodu cesty do zahraničia nezúčastnil klávesák Ľubomír Horňak. Ďalší štyria členovia odohrali 7 pesničiek (Peter Adam – bicie, Peter Hajdu – spev, Jakub Tirčo – gitara, Ivo Langer – basgitara) z vlastnej tvorby. Okrem známeho Falling či Insane odznela aj metalová novinka bez názvu.

Timo zo Stratovaria sršal energiou od samého začiatku. Lietali fľaše minerálky a nechýbalo veľa a bol by letel aj mikrofón. Fínsky spevák dav pod pódiom správne rozbláznil. Kapela prezentovala svoj nový album Elysium, z ktorého mala najlepší ohlas asi skladba s názvom Darkest Hours. Fanúšikovia sa tešili aj starším dobre známym skladbám. Hunting High and Low sa otriasalo až v základoch haly. Pri jej spievaní nechýbal nikto. Po Stratovariu sme si v tesnom dave prečkali ešte pol hodinku, aby mohol prísť na rad Helloween.

Nemecká metalová legenda začala svoju šou o desiatej večer. Odštartovala skladbou AC/DC For those about to rock. V skutočnosti sa však nesalutovalo, náhradou bolo dvíhanie rúk vysoko nad hlavu. Leader kapely Andi Deris sa znova ospravedlnil za zrušenie koncertu z 29.januára a poznamenal, že športová hala je oveľa lepšia a najmä väčšia ako hala hádzanárska, keďže sa nás zišlo vyše troch tisícok. Počas koncertu si Deris strieľal z bubeníka Daniho keď ho nazval hluchým, slepým a citujem „asshole“. Všetko v rámci dobrej nálady a zábavy mala zrejme celá skupina dobre nacvičené už vopred. Helloween hral vyše hodiny a pol a na silné burácanie a hrozbu zrútenia haly stihol dať zopár prídavkov v podobe I Want Out či Dr. Stein. Počas tejto naozaj poslednej skladby – Dr. Stein sa na pódium vyrútilo množstvo fanúšikov v bielych plášťoch, ktorí si poskákali a neskôr sa s kapelou objímali ako dobrí známi. Závisť v radoch pod pódiom bola citeľná. Okrem starých známych pesničiek (Eagle Fly Free, March Of Time, Future World,…) zneli aj nové skladby z najnovšieho albumu 7 Sinners. World of Fantasy, Where The Sinners Go a samozrejme Are You Metal vedel spievať aj napriek pomernej novosti už každý.

Skvelý koncert, úžasná atmosféra, druhý rad pod pódiom. Čo viac si priať? Už ma nezaujíma ani organizácia. Tá sa, dúfajme, poučí z chýb a v budúcnosti sa ich bude vyvarovať.