0

Festival Colours of Ostrava 2010 v znamení sóla

V jednoduchosti sa skrýva krása, a to platí aj o hudbe. Aj preto festival Colours of ostrava nebol len v o skvelých kapelách, ale blysol sa aj znamenitými sólovými speváčkami a spevákmi. Čaro svojej osobnosti a hudobného nadania nám predviedli medzi inými aj súčasné pesničkárske hviezdy na čele s Reginou Spektor a Sophie Hunger. Na New York stage zase svoj talent predviedol skromný gitarista a spevák v jednom – Ari Hest.

Sophie Hunger ako upokojujúca rieka

Táto skromná dievčina so švajčiarskymi koreňmi dlhodobo pôsobiaca v Londýne ukázala, že aj jemný hlas a melódia dokáže pôsobiť veľmi efektne. S ladnosťou víly Amálky a skromným vystupovaním sa predviedla na pódiu ArcelorMittal stage, a rovnako pôsobila aj jej hudba. Ako plynúca rieka nechávala unášať divákov na jemných melódiách, striedajúce klavírne a gitarové scény postupne vyznievali s podporou kapely či bez nej. Treba vyzdvihnúť najmä netypické vyžitie nástrojov ako trombónu, ktorý dodával hudbe svojský nádych. Ale späť k samotnej speváčke. Jej hlas mi z prvého počutia trochu pripomínal Lisu Hannigan, taký jemný, s náznakom neprekonaného smútku v hlase a bolestného výrazu. Jednoducho pripomínajúc dokonalé precítenie textu a hudby, s ktorým Sophie Hunger dávala svoju hudobnú dušu tak povediac na trh. Celkovo to bolo veľmi príjemné vystúpenie, ktorého atmosféru dokonale umocňovalo jemné mrholenie z nebies ostravskej oblohy.

Klavírna diva Regina Spektor

Pódium Českej spořitelny sa v tretí festivalový deň od ôsmej hodiny večernej zmocnila kráska s ruskými koreňmi Regina Spector. Celému pódiu dominovalo piano, ktoré reprezentovalo zdroj hudobnej sily tejto speváčky, v súčasnosti žijúcej a pôsobiacej v New Yorku. Táto talentovaná deva všetkým len dokázala, že jej talent nespočíva len v krásnom hlase a hre na klavíri, ale hlavne v kompozičnej rozmanitosti a stavbe jednotlivých skladieb. Jednoduché melódie za podpory huslistu, ako aj samotné šantenie hlasom s prídavkami beat boxu, vytvárali v konečnom znení veľmi silné skladby, aj keď značne smutného a akoby vážnejšieho charakteru. Napriek tomuto aspektu však Regina Spektor predviedla ďalšie výborné vystúpenie, a zároveň sa stala mojím najpozitívnejším osobným prekvapením večera. Škoda len, že si ho z časových dôvodov nebolo možné vychutnať celé.

New York stage v podaní Ariho Hesta

52 songov za 52 týždňov, alebo inak osobné predsavzatie ďalšieho z obyvateľov New Yorských uličiek Ariho Hesta. Toto dieťa hudobných umelcov zjavne malo po kom zdediť talent, nadšenie pre hudbu a silnú vôľu, čo preukázal tým, že sa ako samouk naučil hrať na gitaru. Jeho vystúpenie prinieslo ďalšie charizmatické hudobné posedenie, tentokrát v podaní gitarových vecičiek za asistencie rytmického doprovodu v pozadí. Ari tak premenil New York stage na miesto pokoja a harmónie. Aspoň tieto pocity vyžarovala jeho hudba. Na moje sklamanie za trochu nedocenenej účasti publika, no o to intenzívnejšej blízkosti a tým pádom aj exkluzivity z vystúpenia sa dostalo všetkým, čo si v posledný festivalový deň našli trochu času v neskorých večerných hodinách, a poctili New York stage svojou prítomnosťou. Kto nevynechal toto vystúpenie určite súhlasil, že hudba Ariho Hesta sa určite nestratila v spleti ostatných účinkujúcich a nechala na duši príjemný pocit vyrovnanosti a nenútených melodických výtvorov španielskej gitary.

Všetci traja účinkujúci mali podľa môjho názoru niečo spoločné. Silnú subjektivitu, vyžarujúcu tak z ich textov, ako aj hudby. Ten pocit, že je všetko prácou len jednej osoby, jedného umelca Vám tak prinieslo neopakovateľný zážitok z bezprostrednosti a krásy ich výtvorov. A práve preto moja poklona patrí tak samotným umelcom, ako aj šťastnej ruke výberu zo strany organizátorov Colours of Ostrava 2010.

Katka Vavreková

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *