Piatok 17.7.2009 začal slnečným dňom už v skorých ranných hodinách. V stanoch začalo to pravé peklo. Ranná hygiena a čakanie v rade na rannú sprchu to bola priorita mnohých účastníkov Pohody. Piatkový program sme si chceli užiť divadelne, tanečne prípadne sa zapojiť do diskusii. Rozhodli sme sa navštíviť Garnier Arénu, v ktorej začalo predstavenie divadla GuNaGu, hrou In Da House (Žúrka v Londýne).

V hre sa predstavili sa Darina Abrahámová, Barbara Kelíšková, Petra Polnišová a Zuzana Porubjaková. Humoristka Polnišová, žala najväčšie úspechy. Veľké množstvo ľudí a hlavne horúci vzduchu náš odradil a po pár minútach sme sa rozhodli skúsiť niečo iné. Voľba padla na ČSOB Arénu v ktorej sa predstavili RootlessRoot. Keďže sme nevedeli čo nás čaká s údivom sme čakali na začiatok predstavenia. Umelci, alebo tanečníci predvádzali vnímanie hudby, ktorej sa snažili dať tvár, určitý príbeh. Bolo to veľmi zaujímavé spojenie tanca a hudby. Podobne žánre, projekty sú v dnešnej dobe nepochopené no u ľudí si získavajú stále väčší obdiv. Celé predstavenie sme nemali možnosť dopozerať, slnko bolo neúprosné.

Doplnili sme pitný režim a hor sa popozerať stánky, ktoré ponúkali všetko možné. Zaujímavé boli bicykle, ktoré mohol účastník obdivovať, no neskôr sa dalo aj previezť. Pre deti boli mnohé atrakcie, jednou z nich bola lepiaca stena. Dozvedel som sa, že tam bol jeden tatko, ktorý tam hádzal svojho syna, chudák chlapec. Pre starších bolo snom vyskúšať si piť pivo v 50 metrovej výške.

Náhle mi zazvonil telefón, že sa mám súrne dostaviť do press centra, kde ma už čaká slovenská kapela The Swan Bride. Bol to môj prvý rozhovor a som rád, že to bola práve spomínaná kapela. Príjemne sme pokecali o hudbe, o tom čo pripravujú. Nebudem to tu písať článok pripravím už čoskoro. Zoznámenie sa s manažér skupiny Billy Barman, super človek. V Nay Tanečnom doma sa medzi prestávkami predstavili ľudia z projektu lab1. Niektoré veci mali nacvičené no prevažná časť, v dvojiciach prípadne vo väčšom zoskupení patrila tanečným improvizáciám.
Okolo 14:00 hod sa na hlavnom Bažant Stage prestavila kapela Hex (SK). Po skončení skupiny prechádzalo hasičské auto, ktoré striekalo rozpálených ľudí. Spoločne sme sa pobrali pozrieť zvyšné atrakcie. Voľba padla na hudobný stan, kde si mohli predstaviť neznáme kapely. Pre jednotlivcov možnosť vyskúšať si gitary, bicie, klávesy a mnoho iného.

Blízko sa nachádzala O2 Aréna v ktorej sa predstavila kapela Ebony Bones! (GB). Kapelu sme počúvali do polovice koncertu, pretože na Bažant stage sa už pripravovala kapela Razorlight (SWE), ktorá prilákala masy ľudí. Skvelý koncert, ktorý iba podčiarkol, že pôjde o skvelý večer.

Následne ma čakalo malé prekvapenie, keď som v press centre narazil na kapelu Hurra Torpedo, ktorá si prišla pozrieť festival. Stál som od nich na dva metre, stihol som spraviť foto. Po jedle sa sa opäť vrátili do O2 Arény, ktorá poskytovala tieň pred prudkým slnkom. Svoj koncert tam hrala kapela Fujiya & Miyagi (GB). Richarda Müllera sme počúvali z diaľky nakoľko sme boli hladný a chceli sme byť plný energie na Patti Smith (USA). Rock’n'rollová dáma Patti Smith predviedla neopísateľnú atmosféru. Zjav, spev a celkové vystupovanie pri, ktorom vám mráz behá po chrbte. Trhanie strún, pľuvanie to bola len časť Patti, ktorú ste mohli zažiť v tom najlepšom. Po koncerte sa ešte veľa rozprávalo o tejto bohémke.

Dohodnutý rozhovor s kapelou Billy Barman som nakoniec spravil, kedže chalani mali sklz s novinármi. Čo som sa dozvedel veľmi im nevyšiel koncert, čo mi je nesmierne ľúto. V Nay Tanečnom dome sa spievali ľudovky, ktoré zaplnili celý tanečný priestor. Neskorá noc patrila kapele The Ting Things (GB), ktorá mňa osobne dosť sklamala. Čakal som niečo viac tanečné, miestami sa zdalo, že speváčke to neladí, hlas bol dobrý. Atmosféru bolo badať  aj na publiku, ktoré miestami stálo a nič nerobilo. Pesnička, ktorá chytila dav bola iba jedna a to ta najznámejšia “Shut Up & Let Me Go“. Z diaľky sme sledovali skupinu Pendulum (AUS, GB), ktorá priniesla tanečné vyvrcholenie.