1

Ars Nova Cassoviae – bitevné pole súčasného umenia

V tej chvíli ju zbadal… mladú a nepoškvrnenú, bez jedinej vonkajšej chyby krásy. Musela mať dušu čistú ako prvý sneh. Nevedel od jej tváre odtrhnúť zrak a bol by jej okamžite padol k nohám. Od spomínaného úmyslu ho odrádzala jediná prekážka – posledný kúsok hrdosti, ktorý v ňom zostal. Musel sa od nej odvrátiť, oprieť chrbtom o strom a zvážiť svoje postavenie. Vo vnútri zvádzal ťažší boj než pred dvomi dňami, kedy zápasil s divokou šelmou. Aj teraz, presne ako vtedy, zvieral rukoväť meča ohromnou silou. Poslednýkrát sa nadýchol, uvoľnil zovretie svalov a vykročil. Jeho cesta viedla priamo k neznámej žene, ktorej, nevedno prečo, nikto na okolí nepovedal inak než Morena…

Nuž, žiadny muž by zrejme nechcel byť na mieste osamelého hrdinu z nášho starodávneho príbehu. Kto sa aspoň trochu vyzná v hmlistých zákutiach slovanskej mytológie, dá mi za pravdu, že žena, ktorú niekto nazve Morena, stelesňuje všetko iné len nie dobro. Išlo o vypočítavú, chladnú a zlomyseľnú osobnosť, no na druhej strane aj nesmierne krásnu. O tom však mládenec, nepoznajúci tamojšie pomery, vtedy netušil. Trápil sa, prekonával, bojoval… a neuspel. Jeho prehra nás môže mrzieť len do istého času. Dovtedy, kým si neuvedomíme, že v ďalšom lese na jeho šarm čakala napríklad menej krásne bytosti Oseň alebo Živena a jeho starosti a trápenie pominuli…

Čo má vlastne toto všetko spoločné s festivalom Ars Nova Cassoviae? Dokopy asi toľko, že jeho organizátori sa v dnešných časoch púšťajú do boja s veľmi ťažkou protivníčkou, zvanou Nezáujem. S jej nástrahami je veľmi ťažké niečo urobiť – väčšinu ľudí takéto umenie proste neinteresuje. Samotní umelci, hrajúci sólovo alebo v orchestri, básnici a výtvarníci, to majú možno ešte ťažšie ako organizátori. Viem, o čom hovorím… povedali by ste, že človek, študujúci na konzervatóriu, cvičiaci kedysi 8 hodín denne, dostáva dnes v orchestri nemenovanej inštitúcie takú výplatu, že popri tomto zamestnaní musí ešte robiť poisťováka, aby uživil rodinu? Donedávna som tomu neveril, až kým som jedného takého umelca nespoznal. Mal som veľmi zmiešané pocity. Až neskôr som si uvedomil, že sa mi zrútil jeden z posledných vzdušných hradov. Narodiť sa ako idealista a po rokoch postupne zisťovať, o čom vlastne svet je, dosť bolí…

V článku November – December v Štátnej filharmónii bolo možné nájsť takmer všetko, čo nás v Dome umenia v nasledujúcich mesiacoch postretne. Schválne však bol vynechaný podrobný program 8. Festivalu súčasného udusan scholtzmenia. Jeho účastníci budú prípadných záujemcov oslovovať v priestoroch košického Domu umenia v rozpätí 8. – 15. 11. 2010. A hneď prvá chyba… Festival bude vlastne trvať celý mesiac, pretože prvá akcia Čierne skrinky je výstavou obrazov (a poézie) Košičana Dušana Scholtza, trvajúcou do 8. decembra. Samotná vernisáž sa však uskutoční len raz, konkrétne 8. novembra o 17:00, v prízemí Domu umenia. Neviem, v akom zmysle figuruje v názve výstavy aj poézia. Môj prvý dojem bol taký, že pri spomínanej príležitosti sa uskutoční aj čítanie poézie. Po dlhšej úvahe som myšlienku zavrhol a prikláňam sa skôr k alternatíve, na základe ktorej budú obrazy Dušana Scholtza symbolizovať nielen plátna, ale mala by v nich byť ukrytá poézia ako taká. Ešte dodávam, že vstup na vernisáž a mesačnú výstavu je bezplatný.

iris szeghyDruhá akcia nasleduje bezprostredne po vernisáži. O 19:00 by sa mal uskutočniť bezplatný koncert nazvaný „Súčasná piesňová tvorba II.“ za účasti dvoch operných speváčok, Silvie Adamíkovej a Lucie Duchoňovej. Menované vokalistky so sprievodom hudobníkov predstavia výber z novej tvorby slovenských skladateľov piesní, pre mňa dosť neznámych (Iris Szeghy – obrázok a Jevgenij Iršai, takisto Marián Lejava a Lucia Koňakovská zo združenia Soozvuk). Na druhej strane som presvedčený o ich talente a kompozičných zručnostiach. Rovnako tak nepochybujem aj o výbornej interpretácii, ktorou umelci v pondelkový večer Festival súčasného umenia otvoria.

soozvuk

Utorkový večer s letopisom 9. november ponúkne šancu študentom košického konzervatória a jeho absolventom. Ich bezplatné vystúpenie by malo odštartovať o 19:00. Ak som dobre rátal, pôjde dohromady o 16 mladých hudobníkov a vokalistov. Ich koncert bude kombinovať sólo-prejavy s prezentáciou komorných zoskupení. V ich inštrumentári sa nachádzajú aj pre vážnu hudbu netradičné nástroje ako trúbka, akordeón či marimba (možné je, že v súčasnosti sú spomínané inštrumenty rovnako tradičné ako husle, kontrabas alebo klarinet). Pre upresnenie treba ešte dodať, o akých skladateľov sa interpreti oprú. Samozrejme, pôjde o súčasné, poťažne málo známe pojmy. V prípade Matúša Wiedermanna zo Soozvuku, Želislavy Sojak, Alexandra Dömeho a Elišky Cílkovej by malo ísť dokonca o premiérové uvedenie ich kompozícií. Štvoricu skladateľov dopĺňa Gregor Regeš.

peter breinerŠtvrtok, 11. november, bude patriť symfonickému koncertu. Pod taktovkou Petra Breinera sa predstaví Štátna filharmónia, večernými sólistami budú akordeonista Peter Katina, violista Milan Radič a violončelista Florian Simma z Rakúska. Predstavenie sa začne o 19:00 a za vstupné sa platí cena v rozmedzí 4 – 8 eur (stáli návštevníci ŠfK s abonentkou majú šancu získať bonus v hodnote 1 – 2 eur). Filharmónia divákom predstaví kompozíciu Jozefa Podprockého „Quasi a Fantasia“ z roku 2007, premiérový „Koncert pre akordeón a orchester“ zložený Jozefom Kolkovičom a dnes už pamätný opus Vlada Godára s krkolomným názvom „Dariačangin sad, mýtus pre violu, violončelo a orchester“ (1987). Sólisti majú vo svete vážnej hudby veľmi dobré renomé, preto sa diváci môžu tešiť na jeden z vrcholov festivalu.
miki skutaBodku za festivalom Ars Nova Cassoviae urobí fenomenálny klavirista Miki (Miklós) Skuta, rodák z Komárna, ktorý v januári tohto roku oslávil svoje okrúhle 50. jubileum. Jeho recitál s názvom „Šostakovič a súčasníci“ v pondelok 15. novembra je rovnako ako predošlý koncert ašpirantom na zlatý klinec celého podujatia. Bude sa pravdaže niesť v komornejšom duchu, ale to mu zrejme neuberie na kvalite. Pozoruhodný je vlastne už výber skladateľov, od ktorých Skuta kompozície prebral. Samozrejme, pilierom bude Dmitrij Šostakovič, jeden z kmotrov modernej vážnej hudby a tvorca priekopníckych myšlienok v hre na klavír. Skuta od výnimočného ruského skladateľa zahrá výber z „24 prelúdií a fúg, Op. 87“, pre záujemcov odporúčam vyhľadať na YT napr. 5. prelúdium v E mol, hrané Sviatoslavom Richterom alebo 4. prelúdium v podaní Tatiany Nikolajevovej. Je nádherné sledovať, ako môže dielo napísané v rokoch 1950 – 1951 znieť sviežo a súčasne. Uvedomuje si to aj Miki Skuta, keď si dovolil Šostakoviča a ďalších umelcov označiť termínom „súčasníci“. Predstavme si teraz aj tých ostatných. Roman Berger je zástupcom Slovenska, od ktorého zaznie „Soft November Music“ z revolučného roku 1989. Z našej krajiny pochádza tiež Marek Piaček a jeho „Recitativo e canzonetta“. Zahraničie budú reprezentovať tvorcovia Beat Furrer s „Voicelessness“ a John Adams s klavírnou skladbou „China Gates“. Treba poznamenať, že všetky kompozície majú v dátume narodenia 20. storočie.

Sumárne vzaté, tohtoročný Ars Nova Cassoviae ponúkne fanúšikom moderného umenia 5 akcií. Štyri z nich budú mať hudobný charakter, jedna výtvarný (a poetický, aby som nezabudol). Mená interpretov a skladateľov možno nebudú laikom veľa hovoriť. To však nesmie znamenať, že sú neznámi aj zasväteným pozorovateľom súčasnej vážnej hudby. Potenciálnych návštevníkov koncertov chcem upozorniť, aby si pred vystúpením vzali program a pozorne ho prečítali, aby im nič podstatné neuniklo. Zvykom totiž je hrať bez prestávky a predstavovania jednotlivých opusov, ako je to bežné povedzme pri výchovných koncertoch.

Apropos, dovolím si urobiť menšiu odbočku. Do vážnej hudby som prvýkrát pozorne nahliadol práve vďaka výchovnému koncertu, ktorý som v roku 1997 absolvoval ako študent 1. ročníka gymnázia (toho, ktoré je pri Dome umenia zrejme najbližšie a bolo postavené z červených tehál, hneď vedľa Sándora Máraia). V onen pamätný deň hrala Štátna filharmónia nezabudnuteľný koncert ruského génia Modesta Petroviča Musorgského „Obrázky z výstavy“ (v ruštine Kartinky, v angličtine Pictures At An Exhibition). Áno, presne ten, ktorý v 70. rokoch zhudobnila artrocková legenda EMERSON, LAKE & PALMER, aby ho presne v spomínanom roku 1997 adaptovala do symfonicko-progresívnej Thrash Metalovej zliatiny nedocenená nemecká horda MEKONG DELTA. Bol to pre mňa zážitok na celý život. Veľký hudobný sviatok. Pochybujem, že pri posluchu vážnej hudby budem niekedy prežívať tak silný pocit ako vtedy, na druhej strane prekvapeniam nie je nikdy koniec.

Týmito slovami nechcem návštevníkov festivalu odrádzať a pevne verím, že si do priestorov Domu umenia v primeranom počte cestu nájdu. Kto sa pri počúvaní vážnej hudby cíti nesvoj, môže si v tichosti počas otváracích hodín prezerať obrazy Dušana Scholtza. Určite budú stáť za zamyslenie a krátky strávený čas. A organizátorom festivalu prajem na bitevnom poli súčasného umenia aspoň toľko šťastia, aké nakoniec našiel hrdina z úvodu článku. Večná škoda, že sa to ľahšie povie než zrealizuje…

Marek Danko

One Comment

  1. precital som, bol som a musim iba suhlasit. ale myslim, ze dnesna navstevnost prijemne prekvapila 🙂

    ps: a tie mena nie su az tak nezname 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *