0

Anne Philipová – Kratší ako vzdych

Smútok je prechod človeka od väčšej dokonalosti k menšej. ( Spinoza )

Zobrazila človeka, ktorého milovala, jeho lásku a smrť, ktorú cítime všade. A práve motív smrti dáva knihe životnosť.

Kniha venovaná manželovi a zároveň hercovi Gérardovi Philipovi. Manželka píše o jeho chorobe a zomieraní. Zaujímavé čítanie a hlavne štýl písania, zacitujem pár úryvkov z knihy ( úryvky z knihy na konci článku ). Zároveň knihu odporúčam.

Anne Philipová podala strhujúci obraz svojho muža. Zobrazila človeka, ktorého milovala, jeho lásku a smrť, ktorú cítime všade. A práve motív smrti dáva knihe životnosť. Napokon je tu obraz ženy, jej myšlienok, jej tragického čakania, jej stretnutia s neúprosnosťou osudu, jej zápas o zmysel ďalšieho života.

Rok vydania: 1965, Počet strán: 66, Cena od: 0.30 – 2 €

Čo som našiel o Gérardovi Philipovi na internete: ( pokúsim sa v skratkách o to najdôležitejšie )

  • 04.12.1922 – 25.11.1959, Francúzsko ( zomrel 37. ročný )
  • Najväčší herec minulého storočia, legenda filmového plátna
  • V živote bol idealistom, rojkom a neobyčajne jemným človekom
  • Bol rovnaký v súkromí, ako aj na plátne ( napr: film Diabol v tele )
  • Mal prísneho otca, chcel mať z neho právnika, nakoniec aj začal študovať, ale ťahalo ho to inde
  • Matka Češka, ktorá mu dopomohla k divadlu
  • Umelecký skok v Paríži vo filme L’Idiot ( Idiot ), 1946 podľa Dostojevského románu, hral knieža Myškina, stvárnil ho tak dobre, že kritika a obecenstvo boli nadšení
  • Ovplyvnil dejiny francúzskeho divadla, zároveň si podmanil filmové plátno
  • Obrovský talent, pevná vôľa, pracovitosť
  • Nezabudnuteľný v Cidovi, z rovnomenného románu od Corneilla, stvárnil postavu Rodriga, zaujímavosťou je, že bol pochovaný práve v kostýme Rodriga
  • Stvárnil postavy: Caligulu v Camusovej hre, Princa z Homburgu v dráme Kleista, Shakespearovho Richarda II.
  • V divadle bol veľký herec, ale stal sa legendou vďaka filmovej tvorbe.
  • Filmy: Väznica parmská/La Chartreuse de Parme ( 1947 ), Červený a čierny ( 1954 ), Diabol v tele/Le Diable au corps ( 1946 ), Diabolská krása/La Beauté du diable ( 1950 ), Krásky noci/Les Belles de Nuit ( 1952 ), Veľké manévre/Les grandes manoeuvres ( 1955 ), Pyšní/Les Orgueilleux ( 1953 ), Fanfán Tulipán/La Tulipe Fanfan ( 1951 ), 19 ( 1958 ), Hráč/Le Joueur ( 1958 ), Horúčka stúpa v El Pao/Les Liaisons dangereuses ( 1959 )
  • Režiser: film Dobrodružstvá Tilla Eulenspiegela/Les Aventures de Till l’Enspiégle ( 1956 ), kde zároveň aj hral, Pod pokrievkou/Pot-bouille ( 1957 ),
  • Obdivoval Fidela Castra, ktorého aj osobne navštívil na Kube
  • Všetko to začalo 09.11, kedy bol operovaný, diagnóza bola určená ameboidný absces ladviny, mohol žiť 14 dní, alebo pol roka, 19.11 bol prepustený ( 19.11 som sa narodil magicke číslo )
  • 25.11 bol doma sám, manželka ho našla mrtvého
  • pochovaný je v juhofrancúzskej dedinke Ramatuelle

Gérard zomrel vo chvíli naplnenia, nie vyčerpania: je to vlastne výsada, tak prečo sa nám taký osud vidí krutý? Bol ušetrený neúprosného životného oblúka, ktorým musí väčšina z nás prejsť, krivky, ktorá po dosiahnutí vrcholu začne nezadržateľne klesať.

Gérard bol nepolapiteľný. Bol suverénny, bol plachý; bol veselý, bol smutný; bol uzavretý, bol zdielny; bol …

Mne osobne stačilo prečítať si knihu a viem, že najlepšie ho opísala jeho žena Anne. V knihe je Gerard, nie herec, legenda … je to človek, ktorý zomiera. Napätie sa vnáša nad celou knihou, rozprávanou tak pokojne, ako je to len možné, aby sa dôstojnosť chvíle nenarušila. Kniha je plná smrti, možno preto je taká životná: hovorí o dobrodružstve, ktoré podstúpi každý z nás, o nevedomosti, s ktorou doň vstupujeme, o veciach, ktoré jediné napokon ostávajú: o láske, o sile, s ktorou sa pozrieme do očí zániku.

Na obrázku je Anne a Gérard.

Pár úryvkov z knihy Le temps d’un soupir/Kratší ako vzdych :

„Žijem v prázdnote. Vedela som, že to bude tak. Po tie dni, a každý z nich mohol byť posledný, hľadela som na teba, chcela som vidieť lásku a nachádzala som smrť.“

„Chcela by som ísť, nikdy sa nezastaviť. Len tak sa mi zdá život znesiteľným. Mala som rada náš zjednotený krok, bola to najkrajšia skutočnosť sveta. Kam to dnes idem, veď kráčať, to nie je len klásť nohu pred nohu. Kde je môj cieľ? Konám podľa naliehavých príkazov: žiť a obživiť. Je to takmer ľahké, a len tak, že redukujem veci na ich základ, môžem splniť svoju povinnosť.“

„Ak niektoré jemné bunky, zvané duša, žijú ďalej, vravela som si, iste nemajú pamäť, a naše rozlúčenie je večné. Opakovala som si, že smrť nie je nič, že jej blízkosť sa stáva hroznou iba pre strach, fyzické utrpenie a bolesť rozlúčky s najbližšími, a že ty budeš toho všetkého ušetrený. Ale prestať byť na svete! Objavila som nešťastie.“

„Už roky sme tušili, že na našej láske možno stavať všetko: deti, povolanie, priateľské vzťahy, domy, ba možno pomáhať budovať lepší svet. Prišiel čas naplnenia. Sme budovatelia a sme očarení. Tej noci, možno preto, že zmena vzduchu nám bystrí zmysly a noc je taká krásna, máme jasný pocit, že naše plány sa stali skutočnosťou.“

„Často, keď som takto v noci pozorovala nebo, prežívala som najhlbšie a najrozumnejšie radosť či žiaľ, najlepšie som si uvedomila svet a naše miesto v ňom, samotu, dokonalosť lásky „… vernej ako slnko dňu, ako hrdlička svojmu druhovi, ako železo magnetu, vernej ako zem svojmu stredu,“ povedal Troylus Cresside.

„Niekedy sa na teba hnevám, že si zomrel. Ušiel si, opustil si ma. Kvôli tebe už neznášam sivú oblohu, novembrový dážď, posledné zlatožlté lístie, čierne holé stromy, v ktorých som kedysi videla prísľub jari. Vyhýbam sa brieždeniu i súmraku, nútim sa dívať na slnko a na svit mesiaca. Bola som ľahká a vážna, teraz som ťažkopádna, vlečiem sa namiesto toho, aby som sa rozletela. Všetko je namáhavé.“

„Príliš som ťa milovala, aby som pripustila, že tvoje telo sa rozpadne, a vyhlásila, že mi stačí duša a tá žije. A potom, ako ich oddeliť a povedať: toto je jeho duša a toto je jeho telo? Tvoj úsmev a pohľad, tvoja chôdza a hlas boli hmotou či dušou? Jedným i druhým, ale nezlučiteľným.“

„Niektorí mi vravia, že dokonalé poznanie zabíja lásku, že láska potrebuje tajomstvo ako obilie slnko. Ale tajomstvo netreba pestovať a udržiavať, tým len uznávame jeho krehkosť. Treba naň útočiť, usilovať sa odhaliť ho. Čím hlbšie sa ponoríme do sveta poznania, tým istejšie zbadáme, že tajomstvo zostáva.“

„Láska: prameň, prvotný dôvod, svet zrazu prestane byť púšťou, je to očarenie, pocit zázraku a súčasne niečoho už známeho, návrat do strateného raja, zmierenie tela i myšlienky, odhalenie našej sily i našej krehkosti, pripútanosť k životu  a pritom ľahostajnosť k smrti, istota navždy odhalená a pritom nepevná, rozplývavá, ktorú  si dobýjame znova každým dňom.“

„Slnko je dnes ako šťastie, je skryté, no jestvuje. Hľadám azúrové nebo, zlatý vek. Musím si osvojiť nové dôvody k radosti. Musím mať opäť  jasný pohľad, odmietnuť noc, podržať ťa v sebe. Pokúšam sa o tú novú rovnováhu, chvíľami ju aj nachádzam, potom mi uniká. Neviem, prečo sa o to toľko usilujem. Je to azda starý zákon sveta: prispôsobiť sa, alebo zmiznúť?“

„Možno raz, ako kedysi, budem môcť uveriť, že šťastie i nešťastie sú rovnocenné časti života, a že človek musí byť pripravený prijímať jedno i druhé. Bola azda toto múdrosť?“

„Povedali mi, že príliš veľká bolesť robí človeka necitlivým. Nie je to pravda, nikdy predtým som nebola taká neodolná ku všetkému, čo sa okolo mňa dialo.“

„Čím je celý náš život v kolobehu sveta? Je kratší ako vzdych. A dejiny ľudstva tvorí súčet tých životov, spojených jedného s druhým od dôb jaskynného človeka. Ty zomrieš teraz, ja o niečo neskôr. Budeme ohnivkom v reťazi.“

„Neskôr som pochopila, že značnú časť našej bytosti určuje význam, ktorý dávame pojmu šťastie, a že šťastie nie je len pohodlie ducha a tela. A ešte aj dnes by som ho chcela prežívať. Šťastie sa mi javí ako vernosť sebe a teda aj tebe, volám po zázraku: nech sa raz prebudím šťastná, bez ťarchy.“

„Počúvali sme tvoje obľúbené andante. Len hudba vie tak zapôsobiť, utíšiť alebo rozčúliť, vzbudiť úzkosť alebo upokojiť. V ten deň mi umožnila oddýchnuť si. Pulzu môjho srdca vrátila pravidelnosť narušenú vetou: „Som strašne ustatý.“

„Ešte pred obedom budú o tebe hovoriť v minulom čase. Ľúbil, chcel, pracoval, bál sa. Minulý čas: sloveso smrti.“

„Všetkému je koniec. Bite hlavou o múr, revte, stojte ako socha, konajte, akoby sa nič nestalo, hryzte, modlite sa, búrte sa, zmierte sa, nezmeníte nič: bol, teda nie je.“

„Tvoja neprítomnosť na tomto svete sa začala. Bola som sama. Možno som ešte nevedela, aké nezmyselné je nebyť sama, ale už nebyť s tebou.“

Je veľa toho, čo sa mi v knihe páčilo. Možno aj preto, som chcel mať knihu v zbierke. Ide o starú knihu, dá sa objednať cez antikvariáty. Ja som sa rozhodol objednať si knihu cez antikvariát u slimáka. Autorka, jej štýl písania ma natoľko očaril, že som si ku knihe Kratší ako vzdych ( 0.33 €, stav A ), objednal aj Setkání na kopci ( 1.33 €, stav A ).

itsmartinsedlak

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *