0

Andy Belej Jazz Quartet v Košiciach

Jazzová formácia so sídlom v Prešove zvykne vystupovať v košickom podniku The Beer House (na Hlavnej ulici č. 54) pravidelne. Umožňuje im to hlavne majiteľ spomínaného podniku, vhodný priestor s útulným pódiom i samotná klientela. Koncert, odohraný 5. 11. 2009, predstavoval v ich podaní ďalšiu vydarenú akciu.

quartetKapelu tvorí predovšetkým spevák a klavirista Andy Belej, v minulosti participujúci (nielen) vo výbornom (a nedocenenom) prešovskom spolku Fade Out, ktorý je aj neúnavným propagátorom jazzu na území Slovenska. Okrem neho boli v roku 2008 zakladateľmi vtedy ešte tria basgitarista Martin Kukoľ a gitarista Peter „Peci“ Uher. V súčasnosti vystupujú ako kvarteto s bubeníkom Vilom Stanekom. Avizovaný začiatok vystúpenia načasovaný na 20:00 sa posunul o trištvrte hodinku neskôr, no nasledujúce 3 (!) hudobné bloky, ktoré s prestávkami trvali do polnoci, museli všetkým vytrvalcom „časový posun“ vynahradiť. Napriek mojim snahám zapamätať si jednotlivé skladby mi väčšina názvov vypadla, takže ich chtiac-nechtiac zhodnotím ako celok. Vo väčšine prípadov išlo o prevzatý materiál od renomovaných jazzmanov (napr. Thelonious Monk, Miles Davis), mierne populárnejších mien (Shakin` Stevens, Richard Müller), skladby s presahmi do rôznych žánrov (blues, funk, soul), ale rad prišiel tiež na vlastnú tvorbu. Nešlo priamo „o život“, ako by možno priaznivec tvrdého jazz/progresívneho Metalu v podaní Seana Reinerta či Seana Malonea (Cynic, Aghora, Gordian Knot, atď.) čakal, skôr sme vo štvrtok mali do činenia s pohodovou muzikou.

martinV prvom bloku sa hudobníci začali pomaly rozohrávať a ponúkli návštevníkom klubu zaujímavý obraz o svojich technických zručnostiach. Frontman presvedčil obecenstvo hlavne hlasovou ekvilibristikou, počas ktorej zazneli vokálne kreácie podobné mladým časom Petra Lipu (napísané pre ilustráciu, aby si čitatelia vedeli predstaviť – pozn. M.D.). Vývoj Peciho gitarovej hry mám možnosť sledovať od roku 2003 a po štvrtkovom výkone môžem skonštatovať, že počas 6 nasledujúcich rokov sa zdokonalil o niekoľko výkonnostných tried. Od prvotných začiatkov v humenskej Death/Doom Metalovej nádeji Daybreak, ktorá v roku 1998 šokovala slovenský Underground brilantným technickým 4-skladbovým promo-počinom, cez nárpeciočný inštrumentálny rock až k momentálnemu pôsobeniu na jazzovej scéne… človek pri pohľade na jeho prsty, Stratocaster a multiefekt môže len uznanlivo pokyvovať hlavou. Rytmická sekcia sa činila znamenite, basgitarista Martin odohral celé vystúpenie v uvoľnenej pohode a jeho technika taktiež prezrádzala, že má za sebou odohraných mnoho hodín v kapelách rôzneho štýlového zamerania. Do tandemu mu výborne sekundoval bubeník Vilo s jednoduchou bicou súpravou (hajtka, kotol, virbel, malý bubienok, 2 činely a 1 kopák), pridávať k nej viac ani nebolo potrebné, svoje party odohral decentne a s prehľadom.

mário garberaŠtruktúra väčšiny skladieb vyzerala v podstate veľmi jednoducho, Andy odspieval prvú časť, potom prenechal miesto na sólové pasáže a pri konci sa vrátil, aby skladbu doviedol do cieľa. V druhom bloku boli podľa mňa hudobníci sebaistejší, o čom svedčili aj občasné úsmevy na tvárach. Tretia časť koncertu sa niesla vo výbornej atmosfére, na jej začiatku odznela vlastná skladba kapely „Cinnamon Roll“ (Škoricový rožok), ktorú som si v podstate zapamätal ako jedinú. Je možné, že práve touto cestou sa bude cesta kapely uberať v budúcnosti, aj keď ide iba o môj nepotvrdený dohad. Ako hosť sa v niekoľkých skladbách prezentoval saxofonista Mário „Gapa“ Garbera z kapely Groovin` Heads. Jeho hra dodala skladbám ešte väčší drive a celok vyznel veľmi pôsobivo. Moje vnútorné „volanie“ po klávesových nástrojoch zostalo v ten večer nevyslyšané (na druhom mieste som si želal bubenícke sólo), aj keď na takom malom pódiu by pre nich asi nebolo miesto. Zmieňujem ich hlavne preto, že pre jazzovú hudbu na území Slovenska ma dokázala najviac nadchnúť legendárna Fermáta (kedysi jazz-rock, dnes inštrumentálny rock), ktorá používa 4 nástroje. V prípade kapely Andyho Beleja by však bola čisto inštrumentálna hudba veľkou škodou, pretože disponuje spevákom, obdareného vzácnymi hlasivkami. Ručičky sa nezadržateľne blížili k hodine polnočnej, no muzikantom sa podarilo udržať divákov v pozornosti a napätí až do konca. záverZáver tvorili skladby, ktoré sa mi podarilo nasnímať, prvá pieseň bola ladená dosť optimisticky, v prípade druhej išlo o baladu. Po nej sa kapela s publikom rozlúčila definitívne.

Z výrazu tvárí hráčov a divákov sa dalo usudzovať, že spokojnosť je na obidvoch stranách. Kvarteto predviedlo jednu z komerčnejších foriem jazzu, no tento fakt je výhradne ospravedlniteľný potrebami nenáročného publika, ktoré sa v podnikoch pri dobrom pive chce predovšetkým baviť. Aj keď osobne by som uvítal zložitejšie a komplikovanejšie hudobné riešenia, na ktoré hudobníci z Andyho skupiny kompozične a interpretačne očividne majú, predsa len stojím takpovediac na „menšinovej“ strane barikády. To však nič nemení na skutočnosti, že táto kapela má pred sebou sľubnú budúcnosť.

Marek Danko

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *