Na tento zážitok som sa psychicky pripravoval už niekoľko dní pred festivalom. Ani vo sne by ma nenapadlo, že sa stane najkrajším, najatmosférickejším a najcennejším hudobným zážitkom môjho krátkeho života. Hudobníci, ktorí znejú denne z mojich reproduktorov sa stretli na tejto výnimočnej akcii a ukázali ľudom, čo je to československý bigbít.

Už prvé plány boli dobrodružné (dvojdňová stanovačka s rizikom dažďa a ďalších rôznych nebezpečenstiev). Všetko nakoniec dopadlo dobre, ale nepredbiehajme.

Po štvorhodinovej ceste vlakom, som sa dostal do Nového Mesta nad Váhom. Tu som sa stretol s klaviristom Majlom Štefánikom, s ktorým sme neskôr išli na druhú časť festivalu. O niečo neskôr prišiel až z ďalekého Prešova, Martin ‘Gnarls’ Sedlák. Bolo to naše prvé stretnutie a pre mňa vôbec prvý festival. Po nákupe zásob sme sa vybrali pešo na Zelenú vodu. Dvakrát sme sa museli otočiť, no nakoniec sme trafili. Po dlhotrvajúcom rozkladaní stanu, sme utekali rýchlo na stage pozrieť prvú legendu… GATTCH! Najviac sa na nich tešil Martin a mal aj na čo.

“Je veľkým šťastím, že poznám “Koncert D-Mol” od Gattch, “Hommage J.S.Bach” od Collegium Musicum. Zažiť ich live bol nesmierny zážitok. Pár ľudí čo to pozná vie o dobrej hudbe, nakoniec tento fakt sa ukázal aj na festivale. Neviem či mám plakať, že to pravdupovediac väčšia časť ľudí nepozná. Poznáme anglickú, americkú scénu, no len pár vyvolených pozná Gattch, Collegium Musicum. Velikáni ostávajú a s nimi hudba  -Varga je toho príkladom. Som hrdý, že som sa s nim stretol osobne. Svet nevie o čo prichádza“.
Martin ‘Gnarls’ Sedlák

GATTCH
/pôvodná zostava : Juraj “George“ Štefula – bicie, perkuse; Ľudovít “Ali“ Beladič – klavír; Tomáš “Tomy“ Rédey – sólo gitara, housle; Anton “Tony“ Lančarič – basová gitara; Gabriel Jonáš – sopránsaxofon
/ nová zostava : Tomáš “Tomy“ Rédey – sólo gitara, housle; Anton “Tony“ Lančarič – basová gitara; Peter Szapu – bicie; Agy Feriencikova – klávesy

Tracklist : …,  Bum Vam (psychedelická inšpirovaná Ursínym), Na Na Na, Celý kraj, Vlak , Sivé oči, Koncert in D-mol s bonusom

Tomáš Rédey a Peter Szapu v akcii

Gattch prišli ako plnohodnotná náhrada poľskej bigbítovej kapely SBB. Po koncerte sme zastavili prvú pani Agy Ferienčikovú, ktorá obsluhovala klávesy. Dozvedeli sme sa od nej, že sa do nových GATTCH dostala cez gitaristu Tomaša Rédeya, vďaka spolupráci v roku 1998. Jej profesionalitu obhajuje aj fakt, že je hudobná pedagogička v Nitre. Ako druhého sme zastavili profesionálneho slovenského bubeníka, Petra Szapu. Je známy z kapiel ako Fermata, Collegium Musicum, Modus a spolupracoval tiež s Petrom Lipom, Henrym Tothom, Adrianou Bartošovou, Vadimom Bušovským, Brian Carey a ďalšími. Hudbou sa živý profesionálne a ako session drummer pochodil celý svet (Nórsko, USA, Švajčiarsko, Nemecko, Švajčiarsko a celú Škandináviu). Na týchto cestách sa stretával tiež s lídrom GATTCH-u, Tomášom Rédeyom. V skupine nahradil bubeníka Juraja Štefulu, ktorý nehral z neznámych dôvodov. Na otázku či sa dá bicími uživiť odpovedal : „Dá sa to ale je to dosť ťažký chlebík“. Na otázku aké značky bicích (okrem svojich prvých Amati) používal, odpovedal : „Najskôr Tama a potom neskôr som kúpil Yamahy“. Jedna z posledných otázok, ktoré som Petrovi položil : „Kde ste pôsobili po odchode zo známych skupín ako Collegium a Fermata?“.  „Pôsobil som ako štúdiový bubeník pre rôznych interpretov,“ odpovedal Peter (sú vyššie spomenutí). Posledného sa nám podarilo zastihnúť lídra skupiny, Tomáša Rédeya. Bol fascinovaný faktom, že sa mladí ľudia zaujímajú o bigbít (tak isto ako jeho prechádzajúci kolega). Podobne ako Peter Szapu sa stal po rozpade GATTCH, štúdiovým hráčom. Podieľal sa tiež na kompozíciách do Let´s Dance a známych populárnych songov sólových interpretov. Na otázku či plánujú comeback, odpovedal : “Už sme s tým dávno chceli seknút, ale vždy sa nájdu takéto akcie. Keď dožijeme, tak určite zahráme aj nabudúce“. Na konci rozhovoru sme sa rozlúčili s členmi GATTCH-u (okrem basgitaristu, ktorého sme bohužiaľ nenašli). Ešte som si všimol, ako si dal fanúšik GATTCH podpísať originálku debutovej platne. Bol to skvelý zážitok. Informácie, ktoré som od hudobníkov nadobudol som umiestnil na slovenskú Wikipédiu.

“Už sme s tým dávno chceli seknút, ale vždy sa nájdu takéto akcie. Keď dožijeme, tak určite zahráme aj nabudúce,“ odpovedal Tomáš Rédey na otázku, či plánujú urobiť comeback.

Fotografia s vynikajúcim bubeníkom Petrom Szapu
Foto : Miro Odehnal

Blue Effect alebo Radim Hladík a jeho mladý talenti

/pôvodná zostava : Jiří Kozel – basgitara/ Radim Hladík – gitara / Vladimír Mišík – gitara a spev/  Vlado Čech – bicie
/ nová zostava : Radim Hladík – gitara/Wojttech – basgitara/ Honza Křížek – klávesy, spev/ Václav Zima – bicie

Nový Blue Effect nemá už veľa so starým spoločného. Mali obrovskú energiu a oslovili hlavne mladšie publikum. Obrovský úspech mala skladba „Sluneční hrob“. Zazneli aj Effectovské klasiky, ako napr. „Čajovňa“ alebo „Ej, padá, padá Rosenka“.  Hrali aj pomerne neznáme skladby. Bonusom bol aj „Personal Jesus“ od Depeche Mode v ich prevedení, čo od Effectov asi nikto nečakal. Dôvod, prečo hrá miesto pôvodných členov mladá kapela, odôvodnil Radim Hladík tak, že by to už starci nestíhali. Aj napriek tomu, to bolo veľmi kvalitné vystúpenie.

Hviedzne vystúpenie Radim Hladík & Pavol Hammel
Zlatým klincom večera a najúspešnejšou časťou prvého dňa, bolo duo Pavol Hammel & Radim Hladík. Žijúce legendy dostali ľudí do varu. Radimová radosť z hry a Paľova schopnosť zabávať ľudí urobili nezvyčajnú chemickú reakciu obrovského úspechu. Najkrajšie momenty nastali pri oživení starých skladieb z čias Prúdov. Prvou z nich boli „Zvonky, zvonte“, ktoré spieval dav spolu s Hammelom. Nastúpil Radim s vlastným ale kvalitným gitarovým sólom. Nakoniec nasledoval opäť refrén s obrovským úspechom. Dylanovsky znejúca balada o „Smutnom Jánovi“ potešila najmä fajnšmekrov a zožala obrovský úspech (video z facebooku, kde skladbu spievame spolu s kamošom Miloslavom). Vrcholom koncertu bola „Smutná ranná električka“ z albumu Zelená pošta, na ktorom spolupracoval Pavol s Mariánom Vargom. Aj napriek absencii klávesov ľudia šaleli a spievali. Obecenstvo si vyžiadalo niekoľko prídavkov. Po skončení koncertu sa na Hammela nahrnuli fanúšikovia (patrili sme k nim tiež a dočkali sme sa niekoľkých fotiek). Neskôr sme mu dali zopár otázok. Dočkali sme sa rôznych recesistických odpovedí. Napríklad na otázku, ako je možné, že dokáže manipulovať také davy odpovedal : „Keby som to nevedel, dával by som smolu na cesty“ (smiech). Bohužiaľ na Martinovu otázku o Hammelových obľúbených skupinách, sme nedostali odpoveď. Nakoniec sa nám ešte podarila fotka s Radimom Hladíkom. Tento starý pán má v sebe niečo, čomu sa hovorí skutočný životný optimizmus. Rozdával ho priamo z pódia všetkým ľudom, ktorí si ho veľmi obľúbili.

Fotografia s legendou slovenskej bigbítovej scény / dostala sa aj na szene1.sk
Foto : Miro Odehnal

Fotografia s legendou českého bigbítu, Radimom Hladíkom
Foto : Miro Odehnal

Vladimír Mišík & ETC
Vladimír Mišík – gitara, spev / Vláďa Pavlíček – husle / Petr „Kulich“ Pokorný – gitara / Pavel Skála – gitara, spev / Jiří Veselý – basa, harmonika / Jiří Zelenka – bicie, spev
Poslednou skupinou večera sa stala country-bluesová ETC. Charizmatický vedúci (autor skladby Sluneční hrob) skupiny bol k videniu už od začiatku festivalu so svojou charakteristickou paličkou. Ešte pred ich vystúpením som prehodil pár slov s vynikajúcim bubeníkom a ešte lepším človekom, Jiřím Zelenkom, od ktorého som dostal aj podpis s venovaním. Zároveň ma upozornil (po krátkom spomínaní relácie „Na Kloboučku“) na basgitaristu a harmonikára v jednom – Jiřiho Zelenku. Mohli ste ho vidieť v tejto relácii s charakteristickou fajkou. Vystúpenie bolo z polovice pohodové (dokonca až hudba k ohníku) a z polovice (bluesové improvizácie, ktoré roztancovali dav). Hláška vystúpenia bola, keď sa Pavel Skála prihovoril s mierumilovným hlasom : „Jiné je mít rockový jméno a jiné rockový hlas“. Vrcholom bola skladba „Sluneční hrob“, ktorá zožala opäť obrovský úspech. Skupina sa vrátila niekoľkokrát na požiadanie fanúšikov. Prvá časť tohto skvelého festivalu sa skončila. Suvenírmi boli pre nás fotografie s Pavlom Hammelom, Radimom Hladíkom a Petrom Szapu. Dostali sme od nich tiež niekoľko podpisov.

„Jiné je mít rockový jméno a jiné rockový hlas“ dodal  Pavel Skála.

Fotograf
Počas vystúpenie sa pri nás pristavil človek, vďaka ktorému, máme z tohto dňa fotografie. Jeho meno je Miro Odehnal a nakontaktoval sa na mňa asi dva dni pred festivalom. Je veľkým priaznivcom bigbítu a túto akciu si nemohol nechať ujsť. Spoznal ma v dave ľudí bez problémov. Všetky fotografie v tomto článku pochádzajú z jeho fotoaparátu. Ešte raz spolu s Martinom, ďakujeme za fotografie.

Fotogaléria na rajče.cz

Atmosféra po koncerte bola troška sklamaním. Chceli sme ešte viac. Čakali sme aspoň nejakú oldies party alebo niečo nášho žánru, kde by sme mohli stráviť načatý večer. Nezostávalo nám nič iné, než ísť spať a bilancovať zážitky, ktoré sme zažili. V stane sa spalo dosť “zaujímavo”. Z pravej strany basy (techno z diskotéky) a z ľavej výšky (susedný stan a autorádio). K tomu všetkému ešte členitý terén a tvrdá zem. Zobudil som sa na môj vkus dosť skoro. S Martinom sme dospávali až ráno okolo deviatej po prechádzke areálom a raňajkách. Večer nás čakali ďalšie zážitky, na ktoré sa nezabúda…

Na záver prvej časti by som sa chcel verejne poďakovat Martinovi Gnarlsovi za všetky vybavovačky, odvahu (Prešov je od Nového Mesta dosť od ruky) a spoločnosť na festivale.

Pokračovanie v ďalšej časti…