6

Aký bol “Víkend legiend” bigbítu (druhá časť)

V nasledujúcich riadkoch som sa pokúsil opísať atmosféru druhej časti bigbítového festivalu na Zelenej Vode. Najväčšou chybou celého festu bolo to, že fanúšik bigbítu nemal medzi dlhou (dňovou) časovou prestávkou čo robiť. S Martinom a Majlom sme pochodili mestečko Nové Mesto nad Váhom. Okolo piatej večer sme sa pomaly zberali z mestečka na Zelenú vodu. Po krkolomnej ceste nás privítala prvá hviezda bigbítu a jeden zo zakladateľov slovenského rocku.

Jožo Barina & Four Mediation
Charizmatický Jožo Barina, alias „slovenský Joe Cocker“ bol známy hlavne pre staršie generácie a fajnšmekrov (ja som sa k nemu zhodou náhod dostal vďaka seriálu Slovenský bigbít a platne Beatová horúčka).
Spojenie bluesu s groovy funky rytmami znelo veľmi kvalitne. Ale prvý to majú najťažšie. Bolo ešte skoro, málo popité a svetlo. Preto boli predné rady prázdne a zapĺňaťMeditacie sa začali až po príchode ďalších interpretov. Najväčšie úspechy zožal Jožo Barina s jeho hitovkami „Šťastie“, „Hej pán doktor“ a groovy „Meditácia o vášni“. So „slovenským Cockerom“ sa mi podarila vďaka Majlovi aj fotografia. Podobné názory, ako mali v prechádzajúcej časti GATTCH, mal aj Jozef Barina. Na otázky či plánuje comeback, odpovedal v štýle, že už s tým chcel tiež dávno seknúť, ale proste sa to nedá. Len málokto vie, že Jozef Barina patrí k zakladateľom slovenského rocku. Začínal už v ranných šesťdesiatych rokoch so skupinou The Players a neskôr pokračoval vo významnej bigbítovej skupine Four Meditation. Four Meditation boli ovplyvnený tvorbou Cream a Jimi Hendrix Experience. Nahrávky boli zverejnené na reedicii len nedávno (rok 2003) pod názvom „Meditácie (Jožo Barina & The Meditating Four)“. Bol to ďalší zo zážitkov, na ktoré sa nazabúda.

Fotografovanie a diskusia s hudobníkmi
Neďaleko hlavného stanu som uvidel môjho obľúbenca z Progresu 2, Pavla Váněho. Bleskovou rýchlosťou som prišiel za ním a oslovil ho. Diskusiu o bigbíte, vystriedalo fotografovanie a autogramy. Nestarnúca legenda zožala obrovský úspech. Na Progrese to už vyzeralo tak, že budú lietať podprsenky. Pavel je proste nestarnúci šowman. Ale pekne po poriadku. Pavel nielenže odpovedá všetkým fanúšikom na jeho stránkach ale dokonca je ochotný sa s nim zhovárať (tak ako to bolo aj v mojom prípade, čo si nesmierne cením). Zo všetkých otázok, ktoré som kládol spomeniem túto : „Neplánujete vystúpiť v skladbe „Ulica plná plášťov do dažďa“ s Collegium Musicum, keďže ste na nahrávke hrali gitaru vy?“
Pavel : „Ja bych to skusil, jenom oni by asi byli proti.“ (Bohužiaľ sa tak aj stalo. Neskôr Pavel (počas Griglákovho sóla v „Ulici..“) pozeral spoza opony a nenápadne sa na mňa pousmial).
S Majlom sme boli práve mimo stageu, keď sme uvideli prichádzať auto s členmi Collegium Musicum. Prvé slová boli : „Ber foťák a rychlo ideme za nimi!“. Vak som odhodil na chodník a hneď som utekal za Mariánom Vargom s prosbou a otázkou, či by sme sa nemohli odfotiť. Našťastie nebol proti a dokonca sa usmieval. Tak isto aj Fedor Frešo a Fero Griglák. Dostali sme aj podpisy. Na otázky už páni náladu veľmi nemali, tak som pre istotu neotravoval. Marián si zapálil doutník a posadil sa vedľa hlavného stanu, kde sa s ním všetci chceli fotiť (jeden z nich bol aj Martin – vznikla celkom dobrá foto). Narazili sme aj na členov Fermaty, ktorý sedeli pri predných stoloch. Požiadali sme ich o fotografie a boli veľmi radi. Polovička Collegia (alebo Fermata) už bola pripravená na vystúpenie.

Fermata
Pôvodná zostava : František Griglák – gitara/ Anton Jaro-basgitara/ Tomáš Berka- klávesy/Peter Szapu – bicie
Comebackova zostava : František Griglák – gitara/ Fedor Frešo – basgitara/ Peter Preložník – klávesy/ Teo Skovay – bicie
oficiálna webstránka

Griglákova Fermata odohrala všetky známe aj menej známe skladby zo svojho repertoáru. O šou sa opäť staral Fedor Frešo s jeho svojským flegmatickým humorom, ktorým veľmi úspešne zabával obecenstvo. Aj keď sa Fermata ladila zo všetkých kapiel najdlhšie, odohrala kvalitný koncert. Chcel by som vyzdvihnúť aj o niečo mladšiu generáciu bigbíťákov (alebo skôr progerov) – dokonale presného bubeníka Tea Skovaya a vynikajúceho klávesáka Petra Preložníka. V repertoári chýbali troška známejšie skladby (s výnimkou For Huascaran). Počas koncertu zaznela aj Ursínyho balada „Apple Tree In Winter“ (pôvodne ju hral so skupinou Provisorium). Diváci boli tak dobrí, že si zaslúžili aj bonus.
Neskôr som sa ešte pokúsil vyspovedať Mariána Vargu. Na otázku, či budú hrať niečo nové než tradičný repertoár, odpovedal stručne a jednoducho : „Neviem“.

Progres 2
Pôvodná zostava : Zdeněk Kluka – bicie / Pavel Váně – spev, gitara / Ján Sochor – klávesové nástroje / Emanuel Sideris – basová gitara
Festivalova zostava : Pavel Váně – spev, gitara / Pavel Pelc – basgitara, spev / Jan Seidl – bicí / Roman Dragoun – klávesy, spev / Miloš Morávek – gitara
oficiálna webstránka

V zákulisí už čakala druhá najúspešnejšia skupina celého mini-festivalu – Progres 2. Už prvé ohlasy fanúšikov značili, že sa niečo chystá. „Váně to je takovej českej Morrisn, proste charisma,“ vravel svojej priateľke fanúšik pred vystúpením

Dlhotrvajúca energická improvizácia ukázala ľudom, že prog rock dokáže mať obrovskú silu. Patrilo to k najsilnejším momentom festivalu.     Lucas Perny

Po krátkej zvukovej skúške spustili veľmi známe skladby. Prvou z nich bola hneď úvodná melodická „Maugli“. Progres neskôr dav fanúšikov rozbláznil vesmírnym tvrdým rockom, ktorý jeho fandovia milovali. Pavel Váně a jeho kapela boli hviezdami. Skladby ako „Muž který se podobá odvrácené strane měsíce“ alebo „Čistý štít u firmy mít“ spieval dav spolu s kapelou. Pavel Váně nechával priestor aj skvelému spievajúcemu klávesákovi. Vrcholom vystúpenia bola „Píseň o jablku“. Dlhotrvajúca energická improvizácia ukázala ľudom, že prog rock dokáže mať obrovskú silu. Patrilo to k najsilnejším momentom festivalu. Sám som prišiel za Pavlom Váněm a podal som mu po koncerte znova ruku. Tá atmosféra pripomínala rozdivočené deti kvetov na Woodstocku. Páčili sa mi aj retro bicie s pravým 70s-rockovým zvukom, ktorý už kapely v dnešnej dobe nepoužívajú. Po skončení dlhej improvizácie si zbesnený ľudia vyžiadali ešte bonus. Neviem čo ešte na záver napísať, ale jedna vec je istá, táto kapela nestarne. Ešte pred koncertom som sa Pavla Váněho pýtal na skladbu „Osud“. Dôvod prečo ju nehrali bol chýbajúci bubeník. Dozvedel som sa, že mal práve vystúpenie s druhou kapelou. Náhradník hral tiež vynikajúco a koncert bol pre mňa nezabudnuteľným rockovým zážitkom.

Collegium Musicum
Hviezdna zostava : Marián Varga – klávesy, Hammond organ; Fedor Frešo – basgitara/ Dušan Hájek – bicie
Comebacková zostava : Marián Varga – klávesy, Hammond organ; Fedor Frešo – basgitara/ Fero Griglák – gitara / M.Valihora – bicie
Tracklist : Mikrokozmos, Ulica plná plášťov do dažďa, Concerto In D, Burleska, Suita Po Tisic A Jednej Noci, Hommeage J.S. Bach
Official website : www.collegiummusicum.sk
(story, ktoré som spracoval špeciálne pre wikipédiu)

Vyvrcholením celého festivalu bola kapela, ktorá bola na plagáte napísaná najhrubším : Collegium Musicum. Vargov hammond zvučili Griglák s Frešom. Marián prišiel až na poslednú chvíľu a nervózny Valihora sa rozčuloval nad zvukárom tak hlasno, že si na chvíľku znepriatelil obecenstvo. Neskôr si ho hraním opäť získal. Väčšina negatívnych ohlasov sa týkala jeho nízkeho veku (oproti kolegom, ktorí už mali niečo za sebou). Ako na každom vystúpení Collegia, začalo sa to odpalom „Mikrokozmos“.  Bolo zahrané obdivuhodne bez chýb (aj keď bez typických Hájekových prechodov, na ktoré som bol zvyknutý a celý koncert som hral spolu s Collegium – rukami po podlahe pódia). Nahrávku tejto skladby priamo z koncertu už stihol uploadnúť skalný fanda (ten vľavo pod pódiom – extrémne aktívny – som potom ja).  Pocit, že ste necelé tri metre od svojich vzorov je neopísateľný. Počas koncertu dosť pršalo. My sme mali ale šťastie, pretože sme boli priamo pod pódiom, kde sme boli dokonale krytí. Hudobné orgazmy nastali opäť pri „Ulici plnej plášťov do dažďa“. Počas sóla sa objavil Pavel Váně v pozadí za pódiom a v duchu si zaspomínal na nahrávanie pôvodného singlu. Ovácie nastali aj po prvých tónoch „Concerto In D“ a pokračovali až do konca. Túto hudbu žrali nielen starý bigbíťáci ale aj mladý hipíci a rockeri, ktorých bolo na okolí neúrekom. Ďalšou kompozíciou sa stala „Burleska“ a vyvrcholením bola „Suita po tisíc a jednej noci“, ktorú som si dokonale užíval. Nádherne intro striedala pasáž zameraná na rytmickú presnosť a zohranosť kapely, ktorá sa ukázala ako excelentná. Ako vždy sa Collegium opäť vrátilo s „Hommage à J.S. Bach“. Marián Varga sa po odohraní rozhodol že, pôjde z pódia ľavou stranou (kde neboli schodíky heh). Ktovie čo by sa stalo, keby ho Fedor dvakrát nezastavil. Ovácie pretrvávali a ľudia chceli viac. Predĺženie sa nekonalo a neboli ani Frešove spievané skladby ako „Strange Theme“ alebo „If You Want To Fall“, na ktoré sme sa s Majlom veľmi tešili.
Pomaly sme sa odoberali domov a na pamiatku sme si ešte zobrali zopár pohodených plagátov. Po tomto zážitku sa zaspávalo naozaj ťažko.

Čo dodať na záver?  Tri dni po festivale sa mi snívali sny, kde bol úplne rovnaký dej ako na festivale. Znamená to, že sa mi naozaj splnil jeden z mojich najvysnívanejších snov.

Lucas Perny

Lucas Perny

6 Comments

  1. Nesmierne si cením tvoje články. Veľkú časť informácii si nepamätám (asi som veľa pil). Tak dôkladne by som to nenapísal. Fermata ma milo prekvapila. Nepoznal som ich skladby (nemám ich napočúvane). Apple Tree In Winter bola pecka, ako zvyšok. Dežo Ursiny bol slovenský hudobník, spevák, textár, skladateľ. Hlavne jeho spev mi veľmi imponoval (obdivoval som ho pre čistotu v hlase a stále obdivujem).

    Až teraz si uvedomujem, čo som prežil. Hudba, ktorá nestarne …čo sa o dnešnej nedá povedať.

    Dežo Ursiny – Apple Tree In Winter
    Collegium Musicum – Ulica plná plašťov do dažďa

  2. Tiez som bol v jednom z prvych radov na Collegiu a vnimal som to o trochu triezvejsie…

    Predovsetkym mi tam dost vadili isti dvaja hulvati vpredu (taka blondata zena, asi 50 rokov + nejaky chlap), ktori stale vykrikovali nieco ako „No hrajteee“, pripadne tlieskali Valihorovi do rytmu, ked si nazvucoval bicie :))) to bolo do placu, resp. uplne na smiech, ani neviem

    Valihorovi sa necudujem, ze bol nervozny uz kvoli hocicomu, ale nechapem to s tymi negativnymi ohlasmi na jeho vek :)) Ved to je uplna kravina, takisto, ako povedat, ze by mal malo skusenosti…

    Mikrokozmos bola podla mna najrozpacitejsia skladba celeho setu, bubenik zacal podla mna pomaly a zvuk nestal za vela. Gitarista sa tusim 2x pomylil, aj ked to rychlo a v pohode zakryl, ale ze by to bolo zahrane obdivuhodne bez chyb, to teda nie. V tom videu – asi 3:45. Takto cez video to znie celkom OK, ale pod podiom to v tom momente prilis plynulo neznelo. V kazdom pripade hlavne zvuk M. Vargu celu prvu skladbu nebol vobec dobry. Videl som ich aj v PKO tuto jar, kde si vystrihli ovela istejsi zaciatok s ovela lepsim zvukom.

    Ulica plna plastov do dazda bola uz ok, Concerto in D tiez a pocas Burlesky a Suity po 1000 a 1 noci naberali obratky a celkom aj strhli publikum, teda tu cast, ktora ten koncert aj pocuvala a nezrala nekriticky kazdy ich pohyb ^^. Zaver bol super, pacil sa mi. Takze asi tak, s koncertom som bol spokojny, so zaciatkom nie.

    8/10

  3. My sme boli hneď vedľa. Ja som stál vedľa blondíny a tiež som sa na ňu pozeral ako na zjavenie. Stále kričala „hraj“ tiež som jej mal dosť. A ukazovala prstom achh.

    K zvuku iba toľko – bol tam starý pán čo hráva na hammonde a vravel, že sme príliš blízko, vraj to je zle počuť. Neviem či to zvukári upravovali, ale bolo to tak. Prvý deň na Gattch sme boli viac v pravo a následne sme sa presunuli do stredu na tie lavičky (tam padli chalani, my sme boli hneď za nimi), zvuk bol hneď lepší.

    Aby som nezabudol na Collegium som išiel hneď pod pódiu (chalan s batohom) snáď na mňa nenadávali hhh. Musel som byť od Collegia na 2-3 metre. Taká udalosť sa tak skoro nezopakuje.

    Ja sa tiež čudujem, prečo nemajú radi Valihoru mne osobne sa páčilo ako hraje. No fakt je aj ten, že to neviem porovnať. Collegium Musicum som zažil prvýkrát a bola to udalosť.

    Obľúbena skladba je Ulica plná plášťov do dažďa. Suita po tisic a jednej noci nemá obdobu to kmitanie po hammonde achh.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *