“Ani toľkých v abecede niet…”
Pomaly a isto sa začínam cítiť ako prúdofil… skladba “Po písmenku” je zhudobnením básne Miroslava Váleka, napísanou bez zámeru stať sa piesňou. Podobný osud “postihol” aj Smutnú rannú električku na Zelenej pošte (zhudobnil Varga) a Jesennú lásku (Miroslav Žbirka). Hudbu k chronologicky prvej básničke napísal Paľo Hammel a ako vždy v jeho prípade zvíťazila jednoduchosť (milá, nevtieravá a duchaplná). Vo “videoklipe” po sebe nasledujú zábery na kapelu pri fotení debutového obalu, Váleka s dymiacou cigaretou, zadnú stranu bookletu vydania Zvonkov z roku 1999 a Hammela v neidentifikovanom klube. čítať celý článok »
Každý z náš má občas v živote “strange days”. Obvzlášť tie depresívne typy ako ja. V takýchto chvíľach potrebujete oporu. Potrebujete niečo čo píše o vás, o vašej situácii alebo o tom že všetko je pre vás nezmyselné. The Doors sú kapela, na ktorú sa môžete v tejto situácii spoľahnúť. Od temných agresívnych, atmosferických, tajomných a provokatívnych albumov (The Doors, 1967; Strange Days 1968; Waiting For The Sun; 1968) cez experimentálny (The Soft Parade; 1969) až po blues-rockové (Morrison Hotel; 1970, L.A. Woman; 1971). Tento článok je venovaný jednému z tých temných a atmosferických albumov. Strange Days obsahuje skladby, ktoré sa doslova nezmestili do neprekonateľnej atmosféry debutového albumu. Tieto skladby vytvorili ďalší plnohodnotný album, ktorý tvorí plnohodnotný zážitok najpsychedelickejších skladieb skupiny, aké kedy vydala. Úspech albumu dokazujú štatistiky. Album bol tretím najlepším amerického rebríčka roku 1967 a #407 v “Rolling Stone’s 500 Greatest Albums of All Time”. Najúspešnejšími skladbami albumu sa stali “People Are Strange” (#12, US chart) a “Love Me Two Times” (#25, US chart).
